Na čo si dá Slovensko pri brexite pozor

Slovensko najviac zaujímajú práva a peniaze. Rezort zahraničia dal na pripomienkovanie materiál o tom, ako sa Slovensko pripravuje na brexit a kde sú hlavné priority.

Materiál popisuje časový plán pre rokovania o brexite aj základné východiská.

Slovensko sa hlási k ambícii udržať EÚ27 pri vyjednávaniach jednotnú a najprv dohodnúť podmienky odchodu Británie, až potom hľadať podobu nového usporiadania vzťahov.

Medzi politickými východiskami rezort zahraničia v úlohe koordinátora píše, že „nečlenský štát nemôže požívať rovnaké výhody aké vyplývajú z členstva v EÚ“. Inými slovami, obchodná dohoda, ktorú chce Veľká Británia uzavrieť s EÚ, nemôže znamenať plnú účasť na vnútornom trhu.

Od Británie sa však očakáva, že zabezpečí férovú hospodársku súťaž cez pravidlá o štátnej pomoci alebo zamedzenie rôznym formám dumpingu.

V čom bude Slovensku Británia chýbať?

Text ďalej uvádza obsahové priority a základne analyzuje dopady odchodu Veľkej Británie z hľadiska slovenských záujmov.

Základné priority sú jasné – zaistiť postavenie občanov EÚ žijúcich v Británii a minimalizovať finančné dopady.

Slovensko bude presadzovať, aby Slováci, ktorí už v Británii žijú, tam aj mohli ostať a aby mali šancu získať dlhodobý pobyt. Za hraničný dátum, kedy by sa podmienky mali meniť by sa podľa Slovenska mal považovať dátum odchodu Británie z EÚ.

Slovensko si chce všímať aj to, čo sa stane s prostriedkami Slovákov, ktoré v Británii odviedli na sociálne zabezpečenie, a na ktoré nárok vznikne až v budúcnosti.

Ubrániť súčasný rozpočet

Snahou Slovenska bude také finančné vyrovnanie medzi EÚ a Veľkou Britániou, ktoré bude mať čo najmenší, najlepšie žiadny, vplyv na už prijaté záväzky. Preferovalo by, keby brexit nemal na bežiaci rozpočtový rámec žiadny dopad. Ten však platí až do roku 2020, pričom Británia by mala vystúpiť už v roku 2019. Momentálne sa preto analyzujú viaceré scenáre.

Nová kategorizácia regiónov

Brexit ale určite výrazne pocíti ďalší rozpočet EÚ na roky 2021-2027. Dôjde aj k zníženiu priemerného HDP na obyvateľa, čo je dôležitý ukazovateľ pre kategorizáciu jednotlivých regiónov EÚ a ich oprávnenia čerpať eurofondy.

„V prípade SR by mohol nastať presun Západného Slovenska spomedzi menej rozvinutých regiónov k prechodným“, uvádza sa v materiáli. To by v praxi znamenalo obmedzený prístup k európskym fondom.

Voľný obchod

Slovensko podporuje do budúcnosti čo najotvorenejšie obchodné vzťahy so Spojeným kráľovstvom. Británia je 5. najdôležitejším obchodným partnerom Slovenska. Cieliť bude na čo najnižšie, najlepšie nulové, clá a odstránenie všetkých regulačných prekážok špeciálne pri automobiloch, ich súčiastkach, elektrických zariadeniach a strojoch.

Zahraničná politika

Slovensko očakáva s odchodom Británie oslabenie už aj tak slabej podpory pre ďalšie rozširovanie EÚ aj aktívnej podpory politiky Východného partnerstva. Oslabí sa aj „skupina aktívnych kritikov Ruska“.

S odchodom stáleho člena Bezpečnostnej rady (BR OSN) a jadrovej veľmoci utrpí aj postavenie EÚ v OSN. Ministerstvo zahraničia však dodáva, že Británia „už aj pred brexitom prednostne konzultovala so stálymi členmi BR OSN ako s partnermi v rámci EÚ.“

Aj v zahraničnej politike sú v hre peniaze. Veľká Británia poskytovala nemalú časť európskej rozvojovej pomoci, až 15 % celkovej sumy. Otázka je, či sa teraz oddiali cieľ, ku ktorému sa EÚ zaviazala (poskytovať 0,7 % HDP) alebo sa zvýši tlak na navýšenie príspevkov ostatných štátov.

Podobný problém vzniká v obranne. Brexit bude mať dopad na financovanie spoločných vojenských operácií cez mechanizmus Athena.

Financie a dane

Odchod Británie ako finančnej veľmoci spomalí rozvoj nástrojov zamýšľaných pre jednotný kapitálový trh v EÚ. Slovensko zaujímajú najmä nástroje pre malé a stredné podniky. Silným záujmom zostáva zachovať spoluprácu v boji proti daňovým únikom a podvodom.

Jednotný trh, investície

Hoci sa pravdepodobne obmedzí aj študentská mobilita, snaha bude uchovať uznávanie odborných kvalifikácií. Pokiaľ ide o spotrebiteľské veci, text upozorňuje, že riešenie cezhraničných spotrebiteľských sporov sa asi skomplikuje.

Aj po brexite chce Slovensko vytvárať „priaznivé podmienky“ pre britských investorov. Takým je napríklad automobilka Jaguar. Únia ako celok sa bude snažiť dohodnúť aspoň základné pravidlá o poskytovaní investičných stimulov aj v Británii.

Policajná a súdna spolupráca

Jednou z najcitlivejších oblastí na doriešenie bude otázka výmeny a zdieľania spravodajských, kriminálnych a policajných informácií v rámci Schengenského informačného systému II. Slovensko si to želá v čo najväčšej možnej miere. Materiál hovorí o ochote Londýna uznávať súdne rozhodnutia, aj keď isté zhoršenie v kvalite spolupráce s justičnými orgánmi a orgánmi činnými v trestnom konaní možno očakávať. Kľúčové v tomto bude, do akej miery sa Veľká Británia do budúcnosti podriadi alebo zohľadní rozhodnutia Súdneho dvora EÚ.

Energetika a klíma

Slovensko sa bojí že v Británii stráca podobne zmýšľajúceho partnera v diskusiách a o energetickej a klimatickej politike EÚ, napríklad v podpore jadra a v odmietaní „neprimeraných zelených ambícií“ v záujme konkurencieschopnosti a bezpečnosti dodávok.

V životnom prostredí sa otvára otázka, čo sa stane s národnými príspevkami k spoločným klimatickým cieľom (napríklad Parížska klimatická dohoda). Slovensko vníma možnosť, že sa s odchodom Británie národné záväzky zvýšia, ako riziko.

Audiovízia

Británia je dominantná v európskom audiovizuálnom priestore. Až 37 % zahraničných audiovizuálnych služieb dostupných na Slovensku má svoje sídlo práve tam. Obava preto je, že po brexite sa na ne nebudú vzťahovať základné požiadavky na ochranu maloletých divákov alebo pravidlá upravujúce reklamu.

Domáce úlohy

Koncom apríla musí Európska rada (summit EÚ) prijať základné usmernenia pre hlavného vyjednávača Európskej komisie Michela Barniera. V procese rokovaní sa tento mandát bude musieť meniť a dopĺňať.

Dokument popisuje rozdelenie zodpovednosti za prípravu slovenskej pozície k celkovému európskemu mandátu na rokovania. V Bratislave vznikne „task force“, teda stály sekretariát pre činnosť medzirezortných pracovných skupín (úrovň štátnych tajomníkov a úroveň generálnych riadieteľov).

Na úrovni Rady EÚ tiež vznikne špeciálna pracovná skupina, kde bude Slovensko zastupovať pracovník Stáleho zastúpenia SR pri EÚ a expert na práve prerokovávanú oblasť. Pripravovať budú podklady pre formát Coreper (veľvyslanci pri EÚ a ich zástupcovia) a Radu pre všeobecné záležitosti.

 

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA