10 rokov v EÚ za nami, čo ďalej?

Vláda v stredu chclálila Hodnotiacu správu o 10 rokoch členstva Slovenska v EÚ. Materiál načrtáva aj hlavné oblasti na zlepšenie do budúcnosti.

Správa, ktorú predložil a z obsahového hľadiska koordinoval rezort diplomacie, hodnotí vplyv prvej dekády členstva v Európskej únii na Slovensko.

K jej obsahu prispelo 43 z 60 oslovených „respondentov“ z radov ústredných štátnych orgánov, akademickej obce, sociálnych partnerov, cirkví a mimovládnych organizácií.

Minister Miroslav Lajčák ju bude odôvodňovať v Národnej rade SR a verejnosti ju predstavia na Plenárnom zasadnutí Národného konventu o EÚ, ktorý sa koná 6. mája 2014.

V texte prevláda v nej hodnotenie pozitív, no obsahuje aj výpočet a pomenovanie nevyužitých možností. V závere formuluje rámcové odporúčania pre Slovensko a jeho pôsobenie  v EÚ na ďalšie obdobie.

Fokus

Prvým z nich je cielenejšia realizácia európskych politík, napríklad cez lepšiu analýzu návrhov na ďalšie prehlbovanie integrácie, vrátane ich dopadov na Slovensko.

Slovensko sa má snažiť o to, aby sa náklady na stabilizovanie eurozóny nepreniesli na občanov, hoci v správe pripomína, že

„Slovenskí daňoví poplatníci do dnešného dňa neposkytli priamo v rámci pomoci jednotlivým členským štátom eurozóny žiadne finančné prostriedky. Záruky, ktoré Slovensko vystavilo pre EFSF (dočasný euroval) neboli zrealizované, čiže doteraz speňažené záväzky predstavujú 0 eur.“

Materiál ďalej apeluje na zvýšenie slovenskej účasti na európskych programoch na podporu vedy a výskumu, v ktorých má Slovensko dnes veľké medzery. Štát má promovať aj využívanie európskych nástrojov financovania pre malé a stredné podniky.

Z hľadiska ďalších politík sú ako priorita do budúcnosti zadefinované lepšie hľadanie synergie pri riešení nezamestnanosti, tlačiť na nediskriminačné podmienky v agropolitike a na takú energeticko-kllimatickú politiku, ktorá nebude znižovať konkurencieschopnosť.

V cieľoch ostáva aj zameranie na zvyšovanie energetickej bezpečnosti cez budovanie prepojení, zatiaľ pomaly napredujúca digitálna agenda a posilnenie Dunajskej stratégie.

Posilňovanie štátnej správy

Systém koordinácie európskych záležitostí na Slovensku momentálne prechádza reformou. Jeho výsledkom by malo byť aj vyššie zapojenie občanov. Úroveň národných pozícií by podľa hodnotiacej správy zniesla lepšiu analytickú podporu, aby lepšie odrážali vplyv návrhov európskej legislatívy na Slovensko.

Materiál odporúča aj zvýšenie zapojenia NR SR do prípravy pozícií k právnym aktom EÚ, presadzovanie odbúravanie administratívneho zaťaženia, vyvarovanie sa tzv. gold-platingu, a posilnenie zastúpenia SR v inštitúciách a orgánoch EÚ.

V kontexte blížiaceho sa predsedníctva SR v EU sa budú posilňovať aj skupiny expertov na záležitosti EÚ na jednotlivých rezortoch.

Fondy

Tretia skupina odporúčaní súvisí s využívaním európskych fondov. Kritické je už spomínané čerpanie pre výskum a inovácie, z ktorých sa minulosti prostriedky museli realokovať do iných oblastí, čo sa stretlo s odporom akademickej obce.

Evergreenom je zvyšovanie transparentnosti a efektívnosti procesov prideľovania finančných prostriedkov. Aktívnejšie čerpanie by sme vedeli využiť aj pri komunitárnych programoch ako je COSME Horizont 2020.

Pozície

Za najkritickejší okamih v 10-ročnej ére Slovenska v Európskej únii označil bývalý minister zahraničných vecí a europoslanec Eduard Kukan (SDKÚ-DS) hlasovanie o posilnení dočasného eurovalu. "Z pohľadu dôveryhodnosti a proeurópskeho premýšľania bol toto určite pre nás kritický moment. Bola to skúška pre Slovensko, ktorú celá Európa sledovala s veľkou pozornosťou. Našťastie sme ju vyriešili dobre," uviedol v rozhovore pre TASR.

Myslí si však, že Slovensko by v niektorých prípadoch malo vystupovať ráznejšie a jednoznačnejšie. "Každý štát má právo vyjadriť svoj názor veľmi jasne. Oceňujú sa proeurópske vyhlásenia, ale aj v nich možno prezentovať stanovisko svojho štátu bez zahmlievania. Netreba dopredu súhlasiť so všetkým, čo Brusel navrhuje, treba sa k tomu vyjadrovať veľmi jasne," upozornil.

Po ekonomických problémoch Grécka bude veľký tlak od disciplinovaných krajín Európskej únie, aby boli prísnejšie nastavené pravidlá správania sa a tie krajiny, ktoré ich budú rešpektovať, budú mať podstatne viac výhod zo spolupráce a z integrácie ako tie krajiny, ktoré si povedia, že na to nemajú. Takýto vývoj Európskej únie (EÚ) prognózuje premiér Robert Fico (Smer-SD). Uviedol to v diskusii RTVS, na ktorej sa zúčastnil aj expremiér Mikuláš Dzurinda (SDKÚ-DS).

Expremiér Mikuláš Dzurinda si nemyslí, že z EÚ sa v budúcnosti stane superštát. "Neočakávam takýto vývoj, neočakávam ani rozpad. Skôr očakávam, že ak niekto nebude stíhať, tak mu necháme možnosť ísť svojím vlastným tempom," povedal s tým, že už v minulosti sa v tejto súvislosti vžil názov viacrýchlostná Európa. Predpokladá, že budúcnosť EÚ bude najmä o spolupráci. "Očakávam viac spolupráce, aj vo vojenskej oblasti, v oblasti vedy a výskumu. Potrebujeme sa viac zhovárať, viac zlaďovať postoje, lebo len čo sa objaví vážny príbeh, tak sme v Európe dve, tri, štyri skupiny," uviedol.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA