„Absorbčná kapacita“ – rétorický žolík rozširovania

Európski lídri priniesli viac transparentnosti do budúcich stretnutí Rady a potvrdili „absorbciu“ ako nového rétorického žolíka rozširovania pre budúce summity EÚ.

 

Pozadie

Pre rakúskeho kancelára Wolfganga Schüssela nebolo jednoduché predstaviť pozitívne vybalansovaný dokument po summite 15.-16. júna, 2 týždne pred koncom Rakúskeho predsedníctva. Britské predsedníctvo, ktoré predchádzalo Rakúskemu mu uchmatlo možnú „success story“ decembrovou dohodou o finančnej perspektíve.

Rakúske predsedníctvo prispelo svojou flexibilitou k dohode s inými inštitúciami ohľadom kontroverznej smernice o službách, ale keďže tento prístup má príchuť ústupku Parlamentu, prestíž predsedníctva sa príliš nezvýšila.

Významný pokrok vo veci Európskej ústavy zostáva mimo až do volieb na jar 2007 vo Francúzsku a Holandsku, teda v krajinách, ktorých občania svojim „nie“ zastavili ratifikačný proces.

Otázky

Rozširovanie

Koncept „absorbčnej kapacity“ bol trójskym koňom nemeckých Kresťanských demokratov a Rakúska, kým Komisia nevybrala termín pre svoj novembrový dokument o rozšírovaní, bude teraz formalizovaný. V záveroch predsedníctva sa píše: „Komisia je prizvaná pripraviť špeciálnu správu o všetkých relevantných aspektoch, ktoré sa vzťahujú k absorbčnej kapacite EÚ v rovnakom čase, keď bude prezentovať svoju výročnú správu o pokroku rozširovania a predvstupového procesu”.

Dodržiavame všetky svoje záväzky. Sme si vedomí, že existujú určité obavy verejnej mienky týkajúce sa veľkosti a tempa rozširovania“, povedal predseda Komisie José Barroso. V súvislosti s absorbčnou kapacitou zdôraznil, že „toto nie je nové kritérium, opakujem, nie je to nové kritérium pre nové kandidátske krajiny“.

Ďalsí účastníci summitu neboli až takí priehľadní. Kancelár Schüssel povedal, že koncept rovnako zahŕňa členské, aj kandidátske krajiny a dodal, že on sám nemecký termín „Aufnahmefähigkeit“, ktorý má pozitívnejšiu konotáciu ako „absorbčná kapacita“, ktorá je podľa jeho slov úbohým prekladom. Na doplnenie súčasnej definície – „kapacita jednať a rohodovať vo férovej rovnováhe v rámci inštitúcií, rešpektovať rozpočtové llimity a implementovať spoločné politiky, ktoré správne fungujú a dosahujú svoje zámery“ Schüssel povedal, že termín má aj kultúrny rozmer. Zdôraznil dôležitosť finančnej dimenzie, o ktorej sa podľa neho v kontexte rozširovania nediskutovalo v uplynulých rokoch dostatočne.

Jacques Chirac povedal: „Mali by sme pokračovať v rozširovaní, ale dobre kontrolovaným a rozumným spôsobom. Vysvetlil, že absorbčná kapacita je aj o finančnej, ale aj o politickej schopnosti. Tá druhá sa týka pohľadu populácie, ktorá by mala byť „schopná povedať, či to podporuje, alebo nie“. Toto sa týka práve Francúzska, kde sa bude o vstupe Turecka do Únie konať referendum.

Dánsky premiér Anders Fogh Rasmussen vysvetľoval, že „absorbčná kapacita” je o „schopnosti prijať nových členov“, ale podčiarkol, že to „nie je nové prístupové kritérium“. Avšak dodal, že Kodanské kritériá, ktoré schválila Európska rada v Kodani v júni 1993, tiež nie sú kritériami.

To zanecháva istý zmätok, keďže ak Komisia nazýva politické a ekonomické požiadavky voči kandidátskym krajinám „Kodanskými kritériami“. Stali sa totižto odrazovým mostíkom pre posudzovanie pripravenosti kandidátskych krajín na vstup.

Švédsky predseda vlády Göran Persson, je sám je proti akýmkoľvek ďalším novým bariéram a dodal, že „kandidátske krajiny nie sú zodpovedné za absorbciu”.

Obdobie reflexie a Ústavná zmulva

Počas Rakúskeho predsedníctva ratifikovali Ústavu 3 krajiny – Belgicko, EstónskoFínsko – a prekročili tak polovicu z členských krajín, ktoré Ústavu prijali. 15 krajín dnes vydláždilo cestu pre Ústavu. Zvyšok zahŕňa potenciálne problematické krajiny, ako napríklad Poľsko, Česká republika, Írsko, Dánsko, Švédsko a Veľkú Britániu, rovnako ako FrancúzskoHolandsko, kde už Ústavu zamietli.

Bolo zrejmé, že prioritou summitu sa stane predĺženie obdobia reflexie, ktoré si vlády sami predpísali ako spôsob zamyslenia sa nad ústavnou krízou. Otázka znela, ako dlho bude ďalšie reflektovanie trvať. Summit sklamal najmä tých, ktorých nádeje sa upínali k Nemeckému predsedníctvu v prvej polovici roka 2007.

Európski lídri považovali 6 týždňov, ktoré delia voľby v Holandsku od konca Nemeckého predsedníctva, za príliš krátku dobu na dosiahnutie významného pokroku a možno sa im zdalo, že nasledujúce Slovinské predsedníctvo príliš slabé. Nech je však zdôvodnenie akékoľvek, rozhodli sa predĺžiť obdobie reflexie nielen o jeden rok, ale na dva, do júna 2008. Nádeje sa teraz upierajú na Francúzsko a jeho predsedníctvo v druhej polovici roka 2008. Dovtedy budú európski lídri používať pragmatický a flexibilný prístup, ktorý Schüssel označil ako „svižný kurz“ na hľadanie silnejšej podpory pre Ústavu.

Nemecko bude konať v zhode s „opätovnou oddanosťou Európe“ ako to nazval predseda Komisie Barroso. Európski lídri podpíšu „Berlínsku deklaráciu” 25. marca 2007 na jarnej Rade pod Nemeckým predsedníctvom.

Transparentnosť práce Rady

V zhode s rozhodnutím prijatým v roku 2002, Rada zavedie viac transparentnosti do svojho fungovania. Hlasovanie a porady rovnako ako legislatívne návrhy budú zverejňované. Toto sa vzťahuje zatiaľ len na rozhodnutia prijímané spolurozhodovacou procedúrou a na tie situácie, kde sa Rada rozhodne pripustiť verejnosť. Diskusie nelegislatívnej povahy budú tiež verejné. Po období 6 mesiacov Rada zváži výsledky a rohodne sa ako pokračovať.

Eurozóna

Summit sa rozhodol nasledovať odporúčanie Komisie a Európskej centrálnej banky a otvoril dvere Slovinsku do Eurozóny k 1. januáru 2007. Schüssel povedal, že Slovinsko je žiarivým príkladom pre ostatné krajiny, ktoré chcú vstúpiť do Eurozóny, pretože preukázalo, že ak krajina plní kritériá, je to možné.

To však nie je prípad Litvy, ktorá sa usilovala o prijatie Eura. Schüssel pochválil krajinu za to „konvergeniu, ktorú krajina zatiaľ dosiahla” a za jej „na stabilitu orientované politiky”. Ale Rada sa aj napriek tomu vyjadrila jasne, že Litva nemôže svoju privysokú infláciu vybalansovať svojim vysokým rastom – signál, ktorý vyslali ostatným krajinám, aby brali kritériá na prijatie Eura vážne.

REKLAMA

REKLAMA