Aká bude Európa v budúcnosti?

Poslanci a predstavitelia občianskej spoločnosti diskutujú o spôsoboch ako získať pre Úniu viac podpory v radoch verejnosti. Ich hlavné posolstvo znie: čisto ekonomická a technokratická Únia nestačí.

 

Pozadie

Výbor Európskeho parlamentu pre ústavné otázky organizoval v dňoch 24.-25. apríla „Európske fórum pre občiansku spoločnosť“. Jeho cieľom bolo prekonať súčasnú krízu s Ústavou a využiť „obdobie reflexie“ na nájdenie spôsobov ako posunúť Európsku úniu vpred.

Poslanci si vymieňali názory s predstaviteľmi environmentálnch a spoločenských mimovládnych organizácií, so zástupcami proeurópskych a euroskeptických združení, s predstaviteľmi náboženských komunít, kultúrnych a vzdelávacích asociácií a iných organizácií.

Otázky

Poslanci chcú obdobie reflexie využiť na „vyjasnenie, prehĺbenie a demokratizáciu konsenzu ohľadom Ústavy a odpovedať na vznesenú kritiku”. Z diskusie vyplynuli aj iné možnosti:

  • Úplne zamietnuť Ústavu v súčasnej podobe a začať od znovu (teda novým Konventom)
  • Vylepšiť súčasnú Ústavnú zmluvu, eventuálne v spojení s novým Konventom s „limitovaným mandátom”
  • Časť I. a II. Ponechať v súčasnej podobe a III. časť buď vylúčiť, alebo zmeniť
  • Usporiadať európske referendum alebo konzultácie o Ústavnej zmluve spolu s voľbami do Európskeho parlamentu v júni 2009

Zámerom diskusií bolo zodpovedať všeobecnejšie otázky o spôsoboch, akými sa dá pre Úniu získať viac verejnej podpory.

Hlavnú myšlienku možno zhrnúť nasledovne: na preklenutie vzdialenosti medzi občanmi a Úniou nestačí len ekonomika a byrokracia. V tomto zmysle sa niesli návrhy rôznych účastníkov:

  • „Európa potrebuje dušu:“ EÚ musí mať zmysel, či už vo forme snov, jasnejšieho poslania, silnejšieho povedomia svojich kresťanských koreňov alebo väčšieho dôrazu na kultúru a vzdelávanie.
  • „Európa musí byť demokratickejšia:“ Európske inštitúcie musia byť transparentnejšie, demokratickejšie, zastupiteľská demokracia musí byť doplnená participačnou demokraciou, upevneným dialógom s občianskou spoločnosťou a aktívnym občianstvom.
  • „Silnejšie sociálna dimenzia:” zachovanie európskeho sociálneho modelu a reformy socio-ekonomického modelu na zaistenie sociálnej kohézie a spravodlivosti.
  • „Ekologickejšia Európa:“ Európa môže byť v dlhšom časovom horizonte udržateľná lenvtedy, ak bude mať silnejšie environmentálne politiky.
  • „Silnejšia úloha vo svete:“ Ak chce byť EÚ braná vážne, musí byť vplyvnejším aktérom na medzinárodnoím poli.

Pozície

Ilona Kish, generálna tajomníčka Európskeho fóra pre umenie a dedičstvo (European Forum for the Arts and Heritage – EFAH) podčiarka potrebu EÚ „byť niečim zmysluplnejším než len spoločným trhom“. Preto by sa mal väčší dôraz klásť na kultúrne a vzdelávacie politiky.

Henrik Lesaar, právny poradca Komisie biskupských konferencií Európskeho spoločenstva (COMECE) požaduje pre cirkev silnejšiu úlohu v politických procesoch.

Keďže Democracy International rozpoznáva trendy krízy dôvery a poklesu participácie, ktoré sú charakteristické pre celú Európu, navrhla kampaň na implementáciu Európskej občianskej iniciatívy, ktorá dá občanom možnosť vyjadriť sa k európskym záležitostiam. Žiada, aby „EÚ dala Iniciatíve právnu silu, na základe ktorej by milión európskych občanov mohlo podávať Európskej komisii návrhy na zmenu európskeho práva“. Kampaň by mala oficiálne začať v máji a nemala by trvať dlhšie ako 18 mesiacov. Požadujú aj nový a demokratickejší Konvent. Carsten Berg, bruselský zástupca Democracy International povedal, že „rozvoj transnárodnej demokracie bez pokopania národnej demokracie je nevyhnutným cieľom pre budúcnosť“.

Podľa Patricka De Bucquois zo Sociálnej platformy Ústave chýba „silný sociálny rozmer“. To, ale „neznamená, že EÚ by mala mať v oblasti sociálnej politiky väčšiu právomoc“. Namiesto toho, by sa mali nájsť efektívne mechanizmy, ktoré „upravia skutočnosť, že sociálne politiky […] sú do veľkej miery v kompetencii národných štátov, ale priamo ich ovplyvňuje ekonomika EÚ a politiky vnútorného trhu“.

Fouad Hamdan, riaditeľ Priateľov Zeme a hovorca environmentálnej aliancie „Green 10“ vyjadril znepokojenie nad neudržateľnosťou súčasného stavu. Aj keď by Ústava priniesla nejaké zlepšenie, viac treba urobiť na vyváženie „environmentálnej degradácie“ aj v rámci EÚ, aj mimo nej.

European Movement International a niektorí poslanci zdôrazňujú význam silnejšj úlohy pre EÚ vo svete. „EÚ má potenciál byť najväčšou mierovou silou vo svete”. Avšak na to musí urobiť viac pre posilnenie práva a medzinárodnej spoločnosti (OSN, WTO) a poskytovať viac pomoci a získať „vojenskú kapabilitu”, ktorá by podporila OSN.

Účastníci konferencie v kontexte obdobia reflexie odsúdili nedostatok politického angažovania a líderstva (najmä na národnej úrovni). Aj keď uvítali úsilie komisára Wallströma zlepšiť komunikáciu (Plán D), zdôraznili potrebu silnejšieho záväzku na zdolanie súčasnej krízy.

Nasledujúce kroky

  • Komisia zorganizuje v dňoch 27.-28. apríla seminár v Lanakene o budúcnosti Európy.
  • Rakúske predsedníctvo má do júna v pláne prezentovať správu o pokroku obdobia reflexie.

REKLAMA

REKLAMA