Analytik: Ani Delors nebol charizmatický líder

Analytik francúzskeho think-tanku zdieľa názor, že Herman Van Rompuy bude viac predsedom, než lídrom. Celá procedúra jeho výberu bola podľa neho vágana a nezanechá dobrý dojem vo verejnosti.

Thierry Chopin, riaditeľ francúzskeho think-tanku Robert Schuman Foundation si myslí, že výberom menej charizmatického lídra ako je Tony Blair si „veľké členské štáty zabezpečili, že nebudú zatienené novým stálym predsedom Rady“.

„Chceli niekoho, kto uľahčí hľadanie kompromisu a obrúsi názorové rozpory medzi členskými štátmi“, vysvetlil Chopin. „Výber Hermana Van Rompuya zdá sa zodpovedá týmto kritériám“. „Pochádza z malej členskej krajiny, ktorá je ale zároveň v centre budovania Európy“, dodáva v rozhovore s EurActiv.fr.

  • Delors tiež nebol charizmatickým lídrom

Analytik ale pripúšťa, že Van Rompuy by sa mohol stať charizmatickejšou osobnosťou, než sa všeobecne od neho očakáva. Pripomína prípad niekdajšieho predsedu Európskej komisie Delorsa. „Nedá sa povedať, že by bola legitimita Jaquesa Delorsa založená na jeho charizme, keď bol menovaný za predsedu Komisie. Napriek tomu, stál za mimoriadne dôležitými iniciatívami a dnes je bezpochyby jednou z osobností, ktoré najlepšie stelesňujú zjednotenú Európu“.

Nominácia stáleho predsedu Európskej rady je „priznaním, že líderstvo je dnes viac v rukách členských štátov (alebo aspoň niektorých z nich), než v rukách Európskej komisie. Európska rada je strategickým orgánom EÚ, definuje politický plán“.

„Komisia je stále považovaná za organizáciu, ktorá stelesňuje všeobecné európske záujmy. Je to ale tiež inštitúcia, ktorá bola za posledné desaťročie stále viac politizovaná“.

Prezident bude benefitovať z väčšej politickej legitimity, keďže bude uvedený do úradu s podporou Európskeho parlamentu a na základe väčšiny, ktorá vzišla z európskych volieb“.

Podľa analytika je škoda, že na post stáleho predsedu Rady bolo málo oficiálnych kandidátov – Juncker, Vike-Freiberga a Toomas Hendrik Ilves.

„Rozhodovanie Európskej rady mohlo byť filmované, alebo by mohli hlavy štátov a vlád organizovať híringy“, myslí si Chopin. Poľsko navrhlo pripraviť takéto híringy, no staré členské krajiny si túto myšlienku neosvojili.

Chopin dúfa, že o dva a pol roka „budeme poznať ponaučenie z vágnosti, ktorá charakterizovala túto procedúru a dojem, ktorý to zanechalo vo verejnej mienke Európanov. Navrhuje tiež väčšie kolégium, ktoré by sa podieľalo na výbere, vrátane europoslancov a poslancov národných parlamentov.

Celý rozhovor vo francúzsštine nájdete tu.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA