Analytik: Novú zmluvu potiahne avantgarda

Otváranie témy reformy zmlúv súvisí s cieľmi správy "štyroch prezidentov" z júnového sumitu, vysvetľuje Thomas Fischer z Bertelsmann Stiftung v rozhore pre EurActiv.

Kritikom nemeckého postoja k eurobondom a postoja ECB k vykupovaniu dlhopisov a ku Grécku Thomasa Fischera pripomína, že nemecká vláda neblokuje prístup k záchranným balíkom ani zavedenie eurobonodv, no trvá na kondicionalite. To znamená, že krajiny ktoré sú takmer insolventné – ako napríklad Grécko–  sa majú snažiť konsolidovať vlastné financie a zlepšiť svoju konkurencieschopnosť.

„To je to o čom je fiškálny kompakt, ktorý iniciovalo Nemecko a ktorý podpísalo 25 krajín EÚ. Kancelárka Merkelová opakovane naznačila, že ak tu bude záväzná povinnosť konsolidovať je pripravená diskutovať o nástrojoch ako sú eurobondy“.

Fisher vysvetľuje, že tento prístup je do veľkej miery podmienený domácou verejnou mienkou a politickou diskusiou, ktorá sa odvíja od rastúcej nechuti platiť účet za Európu a od rastúcej podpory pre Grexit, a to aj v súčasnej koalícii. 

„Okrem toho je predstava, že ECB by mala nasledovať líniu Bundesbanky v nemeckej politickej kultúre hlboko zakorenený. Skúsenosť s hyperinfláciou z 20. rokov je stále súčasťou kolektívnej pamäte a preto je pre nich zachovanie monetárnej stability ako kľúčovú  úlohu oboch inštitúcií.“

Postoj Nemecka by sa ale podľa analytika Bertelsmann Stiftung nemal interpretovať ako opustenie tradične pro-európske agendy.

Už za mandátu Merkelovej predchodcu Gerharda Schrödera sa paradigma nemeckej európskej politiky zmenila, hovorí. Európu už primárne nechápe ako projekt politickej integrácie ale ako ekonomický projekt, ktorý prináša výnosy všetkým členským štátom vrátane Nemecka.

Nové návrhy vyžadujú zmenu zmluvy  

Podľa medializovaných správ bude Merkelová žiadať zvolanie nového Konventu, ktorý by načrtol zmenu zmlúv. Podľa Fischera si kancelárka uvedomuje, že nová zmluva  alebo zvolanie Konventu nie je krátkodobým riešením pre dlhovú krízu a pre posilnenie dohľadu nad národnými rozpočtami. To, že sa čoraz viac obracia aj na dlhodobý horizont sa dá podľa neho čiastočne vysvetliť  ambicióznymi cieľmi, ktoré sú obsiahnuté v správe "štyroch prezidentov" (Smerom k skutočnej ekonomickej a monetárnej únii), ktorú predložil predseda Európskej rady Herman Van Rompuy na júnovom summite EÚ.

Okrem bankovej únie je väčšina cieľov, ktoré sú v nej načrtnuté bez zmeny zmlúv nemožná, či už je reč o “integrovanom rozpočtovom rámci“ alebo o „potrebnej demokratickej legitimite  a zodpovednosti rozhodovacieho procesu v EÚ“.

Správa však nič nehovorí o realizovateľnosti takýchto zmien v zmluvách. „S ohľadom na podmienky okolo prijímania Lisabonskej zmluvy je pre nový európsky Konvent len malá podpora. Veľká Británia odmietne zmeny, ktoré by prenášali právomoci na európsku úroveň a Poľsko nebude akceptovať  zmeny, ktoré by zväčšili priepasť medzi eurozónou a nečlenmi eurozóny.“

Prieskumy ukazujú, že podpora prenosu právomocí na európsku úroveň je relatívne nízka, je preto podľa analytika nepravdepodobné, že sa 27  krajín dohodne na začiatku rokovaní o zmluve v priebehu nasledujúcich pár rokov. Zároveň však tvrdí, že je len otázkou času, kedy do verejného povedomie prenikne poznanie, že len európska úroveň je schopná efektívne riešiť túto krízu. Ak sa viac právomocí pre európsku úroveň ukáže z funkčného hľadiska potrebných, malo by to spustiť debatu či sú súčasné zmluvné podmienky dostatočne flexibilné. „V tomto kontexte môže aj myšlienka viacrýchlostnej Európy dostať nový obsah, čo by umožnilo menšiemu počtu členských štátov, akémusi predvoju, dohodnúť sa na zmenách zmlúv, ktoré by ostatné krajiny mohli prijať neskôr.

Nie je v záujem Francúzska, tlačiť na Nemecko

Fischer nevylučuje, že sa Francúzsko a Nemecko do decembrového sumitu, na ktorom sa bude diskutovať o rozpracovanej správe „štyroch prezidentov“, dohodnú. Najmä ak je v stávke rating Nemecka. „Keďže Nemecko a Francúzsko nesú spoločne najväčšie bremeno krízy a záchranné mechanizmy do veľkej miery závisia od solventnosti týchto dvoch členov eurozóny je v samom záujme Francúzska nepremršťovať fiškálne kapacity svojho suseda tým, že bude trvať len na krátkodobých solidárnych transferoch financovaných nemeckými daňovými poplatníkmi.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA