Barrosov druhý tím nastupuje

Od dnes úraduje (z polovice) nová Európska komisia. Bude silnejšia, tak ako jej predseda. Viac jej ale do života bude zasahovať Európsky parlament.

Za v poradí už druhé Barrosovo kolégium komisárov zahlasovali včera (9.2.) všetky tri veľké frakcie v Európskom parlamente – ľudovci, socialisti aj liberáli. Proti sa vyslovila skupina Zelených na čele s Danielom Cohn-Benditom, krajne ľavicová GUE/NGL a euroskeptická skupina Európa slobody a demokracie (EFD). Nová skupina Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) sa hlasovania zdržala. 

Počty hlasov boli nasledovné – 488 hlasov za, 137 proti a 72 poslancov sa hlasovania zdržalo.

Od dnešnej polnoci oficiálne začal plynúť mandát novej exekutívy. Funkčné obdobie starej Komisie pritom skončilo ku koncu októbra 2009. Pre Úniu to bolo najdlhšie „bezvládie“ v histórii. V novom tíme je len 12 úplne nových tvári, zvyšok komisárov pôsobil aj v prvej Barrosovej, prípadne ešte v Prodiho Komisii.

„Priority sú jasné: nájsť východ z krízy, viesť úsilie o záchranu klímy a za energetickú efektívnosť, hľadať nové zdroje hospodárskeho rastu a sociálnej kohézie", povedal v Parlamente José Manuel Barroso

Ústredným bodom pracovného programu novej Komisie bude stratégia s pracovným názvom "EÚ 2020", ktorá má nahradiť Lisabonskú stratégiu. Individuálnych komisárov ale tiež čaká náročný program.

Niektorí pozorovatelia s prostredia európskych inštitúcií sa domnievajú, že rozdelenie portfólií v tejto Komisii bude viesť k predtým nevídanému prekrývaniu zodpovednosti, čo bude v prvých mesiacoch a rokoch predstavovať určité riziko napätia a chaosu.

Traja mušketieri

Tri z najvplyvnejších portfólií v Európskej komisii sú vnútorný trh, za ktorý bude zodpovedať Francúz Michel Barnier, portfólio pre menové veci a hospodársku politiku na čele s Fínom Ollim Rehnom a na hospodárska súťaž. Na jej pravidlá bude dohliadať Španiel Joaquín Almunia.

Komisár Barnier plánuje sprísniť finančnú reguláciu, čo znepokojuje najmä európske finančné centrum Londýn. Rehn sa zase bude musieť popasovať so situáciou v Grécku, kde sa hrá aj o vývoj celej eurozóny.

Podľa Lisabonskej zmluvy, ak Komisia zistí, že hospodárske politiky niektorého členského štátu môžu ohroziť fungovanie hospodárskej a menovej únie, môže Komisia tento štát napomenúť. Na základe jej odporúčania potom Rada adresuje krajine potrebné usmernenia, ako ďalej postupovať.

Španiel Almunia bude v Európe bdieť nad tým, aby nevznikali monopoly a kartely a trestať nekonkurenčné správanie firiem pokutami.

Nové pravidlá hry

Európsky parlament schválil včera základné princípy novej Rámcovej dohody, ktorá bude upravovať vzťahy medzi Európskou komisiou a Európskym parlamentom na nasledujúce volebné obdobie. Týka sa predovšetkým podelenia politickej zodpovednosti, toku informáciíé medzi inštitúciami a legislatívnej koordinácie. Komisie sa v dohode zaviazala, že bude k Parlamentu pristupovať rovnako ako k Rade ministrov.

V budúcnosti tak bude môcť predseda Parlamentu Jerzy Buzek navštíviť stretnutia Európskej komisie a predseda Komisie bude zase chodiť na stretnutia Konferencie predsedov politických skupín Európskeho parlamentu. Stane sa tak vtedy, ak pôjde o legislatívne plánovanie alebo rozpočtové otázky.

„Vyosokopostavení úradníci Európskej komisie hovoria, že veci už nikdy nebudú aké bývali. Táto dohoda predstavuje skutočný posun moci smerom k Parlamentu“, povedali zdroje pre EurActiv.

Mohlo by to však viesť aj k tomu, že ak si budú Komisia a Parlament porovnávať stanoviská za zavretými dverami ešte pred začiatkom legislatívneho procesu, „umlčí to diskusiu v záujme rýchlosti, efektívnosti a spoločnej vízie“, domnieva sa zdroj.  

V poslednom čase je už aj tak príliš veľká časť legislatívy EÚ prijímanej v prvom čítaní (nie v druhom alebo treťom). Sám Jerzy Buzek kritizoval tento stav, keď kandidoval na predsedu Parlamentu pričom tvrdil, že chce tento trend zvrátiť.  

Rámcová dohoda tiež posilňuje implicitné právo na legislatívnu iniciatívu Európskeho parlamentu. Komisia na podnety EP musí reagovať v stanovených lehotách – do troch mesiacoch predložiť správu o vývoji v danej oblasti a do 1 roka predložiť konkrétny návrh alebo vysvetliť, prečo tak neurobí.

Parlament tiež získal možnosť interpelovať (hodina otázok) na plenárnych schôdzach nie len predsedu Komisie ale aj jednotlivých komisárov. Podobne sa poslanci s Barrosom dohodli, že ak ho požiadajú by aby niektorému z komisárov vyslovil nedôveru, ten bude „vážne uvažovať“ o možnosti požiadať dotyčného  komisára o rezignáciu.

Joseph Daul (EPP) zdôraznil, že EÚ musí chrániť to, „čím skutočne je – svetovým lídrom pokiaľ ide o mieru HDP, veľkosť trhu a rozsah rozvojovej pomoci“. V prípade Haiti, Iránu, Afganistanu, Jemenu, Kuby či transatlantických vzťahov však hlas EÚ zatiaľ zlyháva a preto vyzval na prijatie „ambiciózneho programu“. Politické zameranie Komisie musí reflektovať výsledok volieb do EP v roku 2009, vyhlásil Daul.

Martin Schulz (S&D) Komisiu kritizoval za to, že jej komisári boli počas vypočutí „skúpi na slovo“. To im podľa Schulza prikázal Barroso, aby náhodou nepovedali niečo nevhodné. Tí, čo s EP viedli skutočný dialóg, ako napríklad Michel Barnier, Joaquín Almunia alebo Kristiana Georgieva, si podľa Schulza „získali uznanie“.

Guy Verhofstadt (ALDE) uviedol, že jeho frakcia je zodpovedná a Komisiu podporí, aj keď len „podmienečne“. Od novej Komisie očakáva, že na „rozdiel od predchádzajúcich piatich rokov bude motorom Európy“, bude pracovať ako skutočné, vnútorne súdržné kolégium a bude schopná ponúknuť také politiky, ktoré budú mať podporu všetkých troch politických skupín, z ktorých pochádzajú noví komisári, vrátane liberálov.

Daniel Cohn-Bendit (Zelení/EFA, FR) prítomných poslancov označil za „koalíciu pokrytcov“, pretože väčšina z nich je ochotná hlasovať za Komisiu, ktorú v skutočnosti nepodporuje. Zelení podľa Cohn-Bendita Komisiu nepodporia. „Nehovorte však, že tí, ktorí vo váš prospech nehlasujú, sú proti Európe,“ povedal Cohn-Bendit. Ak Komisia podnikne správne kroky, napríklad v oblasti klimatických zmien či regulácie finančných trhov, môže s podporou jeho skupiny počítať. 

„V roku 2005 ste prišli so zaujímavou myšlienkou – zjednodušiť právne predpisy, aby európsku ekonomiku neudusili výhonky regulácie. Prečo sa k tomu dnes nevrátiť? Ak sa ukážete ako skutočný reformátor, môžete počítať s našou podporou. V opačnom prípade sa Vám postavíme,“ varoval Jan Zahradil (ECR, CZ) predsedu Komisie.

Lothar Bisky (GUE/NGL, DE) kritizoval neoliberálne názory predsedu Komisie. To sa podľa neho odrazí aj na novej Komisii. „Moja skupina vás nepodporí a môžete sa pripraviť na ostrú, ale férovú diskusiu s mojimi kolegami,“ dodal.

„Máme tu novú európsku vládu, ktorá má teraz vďaka Lisabonskej zmluve obrovské právomoci, vrátane schopnosti využiť mimoriadne právomoci a doslova prevziať kontrolu nad jednotlivými krajinami,“ vyhlásil Nigel Farage (EFD). „Najväčšie politické skupiny však stále volajú po tom, aby ste mali ešte viac právomocí,“ povedal. „Chudák Grécko“ je tak podľa jeho slov chytené v ekonomickej pasci eura a to isté čaká aj Španielsko, Portugalsko a Írsko.  

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA