Belgicko sa poučilo od Čechov. Nechce krízu počas predsedníctva

Možno poučený českým príkladom, si chce belgický premiér Herman Van Rompuy vyriešiť vnútorné trenice do polovice roku 2010, aby sa vyhol potenciálnym problémom počas predsedníctva EU v druhom polroku.

Pozadie

Belgické politické inštitúcie sú mimoriadne zložité, politická moc je rozložená snahe reprezentovať hlavné kultúrne komunity.

Postupné revízie ústavy (1970, 1980, 1988 a 1993) dali vzniknúť unikátnemu federálnemu štátu, kde je politická moc delená na tri úrovne – federálna vláda, tri jazykové komunity (flámska, francúzska a nemecká) a tri regióny (Flámsko, Valónsko a región hlavného mesta Bruselu).

V rokoch 2007 a 2008 spôsobilo napätie medzi komunitami politickú krízu takých rozmerov, že mnohí začali špekulovať o možnom rozpade Belgicka. V snahe predísť jej eskalácii sa pripravuje nová zmena ústavy, ktorá by vybalansovala vzťahy v spoločnosti.

V roku 2008 počas krízy, ktorej katalyzátorom bol pád banky Fortis, padla vláda Yvesa Letermeho.

Po tom, čo až do dnes flámsky minister vnútra nebol schopný vymenovať troch starostov v troch mestách, situáciu v súčasnosti monitoruje Rada Európy. Tá je toho názoru, že ide o politickú záležitosť, ktorej podstatou je rivalita jazykových komunít v Belgicku.

Flámske orgány tvrdia, že ide skôr o právny problém. Rada Európy nedávno vyzvala dotknutých starostov, aby vec posunuli súdu.

Otázky

Belgický premiér Van Rompuy v nedeľu v belgickom rádiu povedal, že je optimistom pokiaľ ide o prebiehajúcu ústavnú reformu. Podľa neho by mala byť ukončená “najneskôr” v marci alebo júni 2010, to znamená tesne pred tým, ako Belgicko preberie šesťmesačné predsedníctvo EÚ. “Počas predsedníctva si nemôžeme dovoliť riskovať politickú krízu”, zdôraznil Van Rompuy.  

Flámsky kresťanský demokrat, ktorý nahradil Yvesa Letermeho na poste premiéra v decembri minulého roka, povedal, že očakáva, že jeho mandát skončí v roku 2011. Dodal, že sa teší na spoluprácu po boku Letermeho, ktorý sa nedávno stal ministrom zahraničných vecí.

“Moja povinnosť, moja misia, ako to ja vidím, končí v roku 2011”, vyhlásil Van Rompuy.

Leterme sa ujal úradu šéfa diplomacie po tom, čo Karel de Gucht nahradil Luisa Michela v Európskej komisii. Michel bol v júni zvolený za poslanca Európskeho parlamentu.

  • Rokovania o reforme štátu znovu naštartované

Odkedy sa Van Rompuy ujal postu predsedu vlády v rokovaniach medzi flámskym a valónskym regiónom nedošlo k príliš veľkému pokroku. Ich spory sa týkajú predovšetkým jazykových otázok.

Vo Flámsku, holandsky hovoriacej časti krajiny, ktorá sa snaží o väčšiu mieru autonómie – sa tón podľa Van Rompuya v porovnaní s rokom 2007 zmiernil.  

Pri tom mal na mysli federálne voľby v roku 2007, kedy posilnili pozície flámski kresťanskí demokrati (CD&V) a nacionalisti z Novej flámskej aliancie (N-VA). Obe strany volali po ďalekosiahlej reforme belgického štátu, čo však viedlo k politickej nestabilite až do príchodu Van Rompuya v decembri 2008.

Na strane Valónov je podľa Van Rompuya “lepšia politická vôľa” na komplexnú reformu štátu, ktoré bude podľa väčšiny pozorovateľov nevyhnutná.

  • Turecko končí diplomatickú roztržku

Spor Belgicka a Turecka, kedy Ankara odvolala svojho veľvyslanca je už medzičasom, zdá sa, zažehnaný.

Fula Tanlay, turecký veľvyslanec v Belgicku, na jeho začiatku povedal, že Belgičania by mali zažiť teroristický útok, aby lepšie pochopili hrozbu terorizmu.

“Daj bože, nech sa im to raz stane. Potom pochopia, čo znamená terorizmus”, povedal Tanlay pre turecký denník Hürriyet. Išlo o reakciu na rozhodnutie belgického odvolacieho súdu v prípade krajne ľavicovej skupiny DHKP-C.

Podľa informácií EurActiv.tr, turecký minister zahraničia Ahmet Davutoglu odvolal Tanlaya, ktorý zároveň prišiel o hodnosť veľvyslanca. Podľa medializovaných správ ho v belgickej metropole nahradí doterajší veľvyslanec Turecka v Austrálii Murat Ersavci.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA