Belohorská: Lisabonská zmluva nie je “diktát Bruselu”

Lisabonská zmluva je prvá zmluva, v ktorej sú zapracované pripomienky a názory nových členských štátov, povedala na diskusii venovanej Lisabonskej zmluve poslankyňa EP Irena Belohorská.

„Lisabonská zmluva je prvá zmluva novej 27-čky, všetky doterajšie zmluvy a dodatky sú starej 15-ky. Až v tejto zmluve sú už zapracované pripomienky a názory 12 nových členských štátov,“ hovorí Belohorská, ktorá bola zástupkyňou Slovenska v Konvente, ktorý pripravoval pôvodnú Ústavnú zmluvu Európskej únie. Jadro jej obsahu prebrala nová zmluva, ktorá teraz prechádza ratifikačným procesom vo všetkých členských krajinách.   

Názory niektorých študentov, s ktorými sa podľa vlastných slov Belohorská stretla, že Lisabonská zmluva “obmedzuje štátnu suverenitu a bude tu diktát Bruselu”, sa zakladajú na preberaní názorov zle informovaných verejných predstaviteľov. 

„Je mi ľúto, že niektorí politici vedome a opakovane v televízii vyhlasujú polopravdy a nepravdy o Lisabonskej zmluve“, pričom ako príklad uviedla tvrdenie, že Lisabonská zmluva povoľuje eutanáziu. Charta základných práv, ktorá sa spolu so zmluvou stane právne záväzná „pojednáva o ochrane života“ ale nie je v nej „ani jedno slovo o eutanázii“.

Belohorská sa venovala aj ďalším zmenám, ktoré zmluva prináša, ako je posilnenie postavenia národných parlamentov, rozšírenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou v Rade, zmeny v zložení Komisie (opustenie princípu jedna krajina, jeden komisár), novovytvorený post predsedu Európskej rady a petičné právo občanov.

Europoslankyňa priblížila rozdiel, ktorý zmluva prináša vo vzťahu k národným parlamentom. Kým podľa jej slov dnes Výbor pre európske záležitosti NR SR „stanovuje ministrom, ktorí idú na rokovanie Rady len určité mantinely“, po novom bude mať národný parlament 6 týždňov na to, aby zaujal stanovisko ku konkrétnemu návrhu Euróspkej komisie a v súčinnosti s ďalšími parlamentmi členských krajín bude môcť požadovať jeho prepracovanie. V diskusii sa hovorilo o potrebných zmenách v organizácii NR SR vzhľadom na nové kompetencie vyplývajúce z Lisabonskej zmluvy.

Ako jeden z posledných postrehov uviedla, že bude ešte potrebné vyriešiť vzájomné postavenie Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu a Európskeho súdneho dvora v Luxemburgu.

REKLAMA

REKLAMA