Bilčík: Slovensko potrebuje silnú Komisiu

Barrosova komisia bola slabá a prenechala moc členským štátom, to však nie je v slovenskom záujme, hovorí analytik RC SFPA Vladimír Bilčík. Okrem neho vystúpili v expertnom panli hodnotiacej konferencie zahraničnej politiky SR aj Tomáš Valášek z CER, Tomáš Strážay z RC SFPA a Karel Hirman zo SEA.

  • Bilčík: Politici sa rýchlo naučili účelovo využívať EÚ v diskusii

V posledných rokoch možno podľa Vladimíra Bilčíka z Výskumného centra SFPA pozorovať posun v rovnováhe moci v EÚ od Európskej komisie smerom k národným štátom.

V záujme Slovenska je podľa Bilčíka ale jednoznačne silná Komisia. Tá pod Barrosovým vedením (2004-2009) bola podľa jeho hodnotenia "jedna z najslabších za posledné desaťročia". Ako hovorí, hoci zvládla manažment rozšírenej Únie, smerom k členským štátom nie vždy uplatňovala rovnaký meter a nie vždy bola zodpovedným strážcom spoločných pravidiel. „Bola náchylnejšia podľahnúť vplyvu veľkých štátov“. Ako príklad spomenul neprijatie Litvy do eurozóny kvôli „zanedbateľnému číslu“ a niektoré rozhodnutia v oblasti hospodárskej súťaže. Pre túto EK bola charakteristická „príliš veľká snaha zapáčiť sa členským štátom“.

V tomto svetla hodnotí Bilčík aj závery posedného summitu. Fakt, že Barroso zatiaľ nemá oficiálnu nomináciu "nevyznieva, že by členské štáty mali záujem na silnej Komisii". „Slovensko potrebuje silnú Komisiu, či už pod vedením Barrosa alebo niekoho iného“.

Projekt európskej integrácie dosiahol nateraz podľa Bilčíka "politický a technický vrchol". "Je tu citeľná neschopnosť dohodnúť sa nad rámec existujúcich zmlúv a posun od nadšenia 80. a 90. rokov. Ešte stále dnes len napĺňame obsah štyroch základných slobôd." Na druhej ale dodáva, že reakcia EÚ na dnešnú krízu je v porovnaní s reakciou na krízu v 70. rokoch viac solidárna s väčšou snahou o zosúladenie odpovede. Stále síce prevláda národný moment, ale v väčšou mierou harmonizácie, myslí si Bilčík.  

Pokiaľ ide o pôsobenie Slovenska v EÚ Bilčík upozorňuje, že v jednej z najvyššie deklarovaných priorít nášho členstva – čerpanie z fondov EÚ  – sa nám nedarí. Do európskej diskusie sme na druhej strane priniesli podľa Bilčíka tému oživenia jadrovej energetiky.

Kritizoval, že premiér „sa nudí na summite, na ktorom sa diskutuje o inštitucionálnych otázkach“. Podľa analytika sa naši politici veľmi rýchlo naučili po vzore politikov zo starých členských krajín účelovo využívať EÚ v domácej diskusii. „V tomto sú dobrí žiaci“.

Problém vidí v kvalite európskej diskusie na Slovensku. Ako pripomenul, premiér Fico po minuloročnom summite – „na tom, na ktorom sa nudil“ – hovoril, že EÚ by mala viac riešiť krízu, po návrate z posledného summitu, ale hovorí že SR je za minimálny dohľad nad finančnými trhmi na európskej úrovni a nie je pripravené dať právomoci európskemu finančnému regulátorovi.

  • Valášek: Slovensko sa v NATO správa schizofrenicky

Analytik londýnskeho think-tanku Centre for European Reform Tomáš Valášek hodnotil vo svojom príspevku pôsobenie Slovenska v NATO na pozadí hlavných výziev, ktorým dnes Aliancia čelí.

Afganistan – Spojenci sú si vedomí, že neúspech v Afganistane by oslabil dôveru v alianciu a posilnil hrozbu terorizmu, sumarizuje Valášek. Keď si po prvýkrát pred dvoma rokmi NATO žiadalo posily v Afganistane, reakcie boli skôr odmietavé, dnes to už podľa jeho slov „nie je témou“. Istú schizofréniu vidí v postoji Slovenska, ktoré deklaruje neochotu ísť do rizikovejších misií pre vojakov, no „potichu“ v poslednom roku zdvojnásobilo počet kontingentu v Afganistane, kde už „zďaleka nestrážime len základne, ale sme aj v rizikových oblastiach v dennodennom kontakte s nepriateľom“.

Hoci je slovenský príspevok v absolútnych číslach malý, posilnilo to náš kredit v aliancii. Kým ale nebudeme ochotní ísť do bojových situácií, ťažko sa podľa analytika budeme "pozerať do očí napríklad kanadských kolegov, ktorí už teraz majú pocit, že sme ich tam nechali samých".

Rusko – Medzi spojencami sú rozdiely vo vnímaní Ruska, charakterizuje druhú výzvu Valášek. „Niektorí, najmä jeho susedia, vnímajú Rusko ako hrozbu, na ktorú treba reagovať zmenou štruktúry síl aliancie. Iní si zase myslia, že diskusia o Rusku len odvracia pozornosť od Afganistanu“. Slovensko má v tomto podľa analytika vzácnu zemepisnú polohu a je vnímané ako neutrálny hráč. SR je preto vo vhodnej pozícii, aby prišla s iniciatívou analýzy rizík, ktoré predstavuje alebo nepredstavuje Rusko pre alianciu. „Vojenská aliancia by sa nemala vyhýbať témam len preto, že sú politicky citlivé“, dodáva Valášek.

Zdroje – „Hospodárska kríza zarezáva do rozpočtov na obranu a vyhliadky nie sú dobré“, hovorí Valášek a dodáva, že zdroje, ktoré aliancia má sú dnes neúmerné cieľom, ktoré sa od nej očakávajú. Situácia si bude nevyhnutne vyžadovať racionalizáciu misií – niektoré úplne zrušiť a iné posilniť. V tejto perspektíve hodnotí Valášek stiahnutie našich vojakov z Golanských výšin a zameranie sa len na tri prioritné oblasti ako dobrý krok. Podľa Valášeka sa ale treba zamyslieť aj nad duplicitou misií EÚ a NATO, napríklad v Sudáne a protipirátskej misie pri Somálsku.

  • Strážay: V4 dokázala svoju legitimitu

V4 dokázala v rokoch 2006 a 2007 svoju legitímnosť a utíchli hlasy vyšehradskych skeptikov, že V4 v EÚ už nemá náplň, myslí si Tomáš Strážay z RC Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Badať podľa neho aj trend rastúceho vplyvu predsedníctva vrámci skupiny. Najmä ostatné české predsedníctvo V4 bolo podľa Strážaya bohaté na iniciatívy – dynamická koalícia z vízovú rovnosť, inštitucionalizovanie energetického dialógu a pod.

Napriek tomu, že západný Balkán je prioritnou oblasťou pre V4, "chýba tu zásadnejšie vyjadrenie, že napriek kríze a únave z rozširovania treba pokračovať v podpore integračných snáh krajín regiónu", myslí si Strážay. Partneri z V4 sa v uplynulom období nezhodli napríklad v otázke Kosova, kde je Slovensko jedinou krajinou, ktorá neuznala jeho nezávislosť no nebránila nasmerovaniu podpory z vyšehradského fondu pre kosovských študentov. Dvaja členovia V4 zatiaľ nedokončili ratifikáciu Lisabonskej zmluvy, čo podľa Strážaya neprávom prisúdilo týmto krajinám nálepku euroskeptických.

Pokiaľ ide o slovensko-maďarské vzťahy, ide pravdepodobne v súčasnosti o najhoršie bilaterálne vzťahy v rámci EÚ. Strážay ale poznamenáva, že na rozdiel od 90. rokov, napätie nemá zásadnejší vplyv na fungovanie vyšehradskej spolupráce.

  • Energetika: S Ruskom to bude ťažké, ale bez Ruska to nepôjde

Plynová kríza predstavuje podľa Karela Hirmana zo Slovenskej energetickje agentúry najväčšie nevojenské ohrozenie od roku 1991, kedy zo Slovenska odišiel posledný sovietsky vojak. "Energetická bezpečnosť je zlá a zhoršuje sa", hodnotí situáciu slovenskej závislosti na Rusku Hirman. Spor o dodávky plynu je predovšetkým politicko-spoločenský konflikt, až potom hospodársky, pripomína.

Podcenenie energetickej bezpečnosti podľa Hirmana naznačuje aj to, že EÚ až do marca 2009 neviedla špecializovaný dialóg s tranzitnými krajinami ako je Ukrajina, či Moldavsko.

Pre Slovensko leží jediná odpoveď, ako ovplyvnť to, čo sa deje na východ od našich hraníc v Bruseli, treba sa preto snažiť ovplyvňovať európsku politiku v oblasti energetiky. Jednou z odpovedí je podľa neho aj Jadrové fórum. Hirman vyzval k lepšej koordinácii medzi Ministerstvom zahraničných vecí a Ministerstvom hospodárstva pri riešení energetickej bezpečnosti krajiny.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA