Bitka o rozpočtovú perspektívu odštartovala

Mesiace pred jej očakávaným začiatkom odštartovala na summite EÚ diskusia o finančnej perspektíve na roky 2014-2020. Prvé výstrely hovoria o podpore pre jej skromnejšiu variantu.

Európsku dvadsaťsedmičku čaká bitka o jeden bilión eur v podobe sedemročného rozpočtového rámca na roky 2014 až 2020. Podľa očakávaní sa mala začať  v júni ma budúci rok po zverejní prvého návrhu Európskej komisie.

Britskému premiérovi Davidovi Cameronovi, ktorý trval na počiatočnej diskusii už na práve skončenej októbrovej Európskej rade, sa podarilo do oficiálnych záverov summitu dostať zmienku o tom, že rozpočet bude umiernený.

V záveroch sa píše: „Hlavy štátov a vlád zdôrazňujú, že v čase, kedy sa v Európskej únii posilňuje fiškálna disciplína je dôležité, aby európsky rozpočet a budúci viacročný finančný rámec odrážali konsolidačné úsilia členských štátov.“

Takéto plány sa nepáčia štátom ako je Maďarsko, či Poľsko, ktoré sú zástancami väčšieho európskeho rozpočtu. Postavili sa proti vyššie uvedenej deklarácii v záveroch summitu, čo odôvodňovali tým, že takéto závažné prehlásenie musí byť riadne prediskutované.

David Cameron to považuje za víťazstvo jeho vlády „v boji za finančnú úspornosť EÚ.“

Podľa jeho slov Británia zaistila „bezprecedentný“… „dôležitý nový princíp“, ktorý tu podľa neho mal byť už dávno.

„Odteraz bude rozpočet EÚ odrážať škrty vo výdavkoch, ktoré robia národné štáty“, povedal na tlačovej konferencii. „To sa vzťahuje odteraz na každý jednotlivý rok, vrátane kľúčovej výdavkovej perspektívy od 2014 do 2012.“

„Keď sa začne vyjednávať o budúcej finančnej perspektíve počas nesledujúcich 18 mesiacoch, zabezpečil (Cameron) bezprecedentnú rétoriku, bezprecedentnú dohodu,“ povedal pre rádio BBC britský minister zahraničia William Hague.

Diplomati sa vyjadrili, že britská pozícia má podporu Nemecka, Holandska a ďalších čistých prispievateľov do rozpočtu, ako aj predsedu Európskej rady Hermana van Rompuya.

Rozpočet EÚ vo výške 130 miliárd eur (ročne) predstavuje 1 % HNP.

Východné krajiny stratia

Skorá deklarácia na najvyššej politickej úrovni, že budúca sedemročná perspektíva bude skromná nie je pre krajiny strednej a východnej Európy, či krajiny Stredomoria, ktoré sú čistými prijímateľmi príliš potešiteľná správa.

„Toto je typické prekáranie medzi tými, čo dávajú a tými čo berú“, povedal poľský premiér Donald Tusk.

Ďalšie kontroverzné body v rokovaniach o rozpočet sa budú týkať budúcnosti štedrých podpôr farmárom ako aj britského rabatu na príspevky do európskej pokladne. Čistí prispievatelia sa pravdepodobne tiež budú snažiť získať pomoc pre svoje chudobnejšie regióny.

Boj o rozpočet na budúci rok

Francúzi a Nemci podporili Britov aj v odpore voči návrhu rozpočtu na rok 2011, ktorý odobril Európsky parlament. Počíta totiž s nárastom výdavkov na úrovni 5,9 %. Podľa Camerona budúcoročný rozpočet nebol súčasťou agendy summitu, avšak zdôraznil, že Veľkej Británii sa podarilo tému presadiť. „Dostali sme to do agendy. Usilovali sme sa, aby aj ostatné krajiny odmietli 6-percentný nárast.“

Pripustil, že Európsky parlament, Komisia a niektoré krajiny sa budú ďalej snažiť zabrániť škrtom avšak s 13 krajinami, ktoré krok podporujú, sa s prehľadom zabezpečí blokujúca menšina, ktorá nedovolí zvýšeniu výdavkov o viac ako 2,9 %. „Nárast o 6 % je pochovaný,“ tvrdí Cameron.

Na otázku, ako radovým poslancom národného parlamentu vysvetlí, prečo nedosiahol zmrazenie výdavkov, ktoré sľuboval odpovedal: „Nepredstieram, že ide o gigantické El Dorado alebo zlatá baňa pre britskú verejnosť, ale je to oveľa lepšie ako to, čo by nám hrozilo.“

Svoje slovo však bude ešte chcieť povedať Európsky parlament, ktorý má vďaka Lisabonskej zmluve posilnené právomoci v oblasti rozpočtu. Vyjednávania medzi Parlamentom a Radou začali 27. októbra. Zmierovací výbor má 21 dní na to, aby medzi inštitúciami došlo k dohode.

(EurActiv/Reuters)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA