Brexit alebo šanca na lepšiu úniu?

Slovensko dúfa, že Británia v EÚ zostane. Je ochotné sa o návrhoch na reformu únie rozprávať, červenou čiarou je ale sloboda pohybu a vytvorenie špeciálneho režimu pre Veľkú Britániu.

Možnosť odchodu členskej krajiny z EÚ zaviedla Lisabonská zmluva. Veľká Británia toto rozhodnutie ponechá na svojich občanoch, ktorí sa k tomu vyjadria v referende, pravdepodobne v roku 2017.

Kým sa tak stane, chce britská vláda vedená opätovne zvoleným konzervatívnym premiérom Davidom Cameronom presadiť vo fungovaní EÚ zmeny.

„Paradoxne môže toto cvičenie zlepšiť fungovanie EÚ pokiaľ ide o jej efektívnosť a legitimitu,“ domnieva sa slovenský europoslanec Ivan Štefanec.

Pozitívne vníma, že premiér Cameron je odhodlaný viesť kampaň za zotrvanie Británie v únii a to, že prieskumy verejnej mienky naznačujú, že proti vystúpeniu z bloku je väčšina obyvateľstva.

O čo ide Británii?

Nat Copsey z britského ministerstva zahraničných vecí (Referendum Unit) hovorí, že britský premiér David Cameron je odhodlaný zlepšiť fungovanie EÚ pre všetkých jej členov. Jeho osobná podpora pre zachovanie členstva Británie v EÚ ale nie je „hotová vec“ a závisí od ochoty zvyšku EÚ akceptovať isté zmeny.

Pred júnovou Európskou radou chce Cameron rokovať so všetkými lídrami členských štátov EÚ.

Podľa Copseyho ide Británii v hrubých rysoch o to, aby bola zreformovaná EÚ schopnejšia konkurovať, zabezpečiť zvyšovanie životných štandardov a slúžila záujmom svojich členov. S mnohými prioritami, tak ako si ich inštitúcie EÚ nastavili na nové obdobie, Británia súhlasí. Ako príklad uvádza iniciatívu za lepšiu reguláciu.

Premiér Cameron si podľa Copseyho uvedomuje, že proces rokovaní nebude ľahký a budú ho sprevádzať rozbroje. Hoci britské záujmy sú prirodzene jeho hlavnou starosťou, reforma EÚ nemá slúžiť len im.

Slovensko chce diskusiu všetkých

„Chceme, aby Británia zostala v EÚ a to je dobrý štart pre diskusiu. Chceme k tomu pristúpiť pozitívne,“ hovorí štátny tajomník slovenského ministerstva zahraničných vecí Peter Javorčík.

„Proces ale musí byť vedený opatrne, aby to nebolo rokovanie medzi Britániou a zvyškom a EÚ, ale diskusia medzi všetkými. Niektoré veci sú už na stole, treba však ísť do hĺbky.“

Komplexný zoznam návrhov má Británia predstaviť na pravidelnom júnovom stretnutí lídrov EÚ v Bruseli.

Čo je a čo nie je sloboda pohybu?

Británia bude otvárať tému ekonomickej konkurencieschopnosti EÚ, ochrany britských záujmov mimo eurozóny, silnejšiu úlohu pre národné parlamenty a upustenie od konceptu „stále bližšej únie“ (ever closer union).

„Môže to byť niečo, čo chcú niektoré členské štáty, ale určite to nie je pre nás,“ hovorí Nat Copsey.  

Kľúčovou výhradou Británie sú pravidlá súvisiace so voľným pohybom pracovnej sily v EÚ.  

„Nehovoríme o spochybnení princípu slobodného pohybu ako takého, chceme sa ale pozrieť na elementy, ktoré pobádajú špecifické migračné toky špecifickým smerom. Musíme sa pozrieť aj na našu domácu legislatívu a štruktúru britského sociálneho systému. Ten je postavený na princípe univerzálnosti, ktorý od vás nevyžaduje príspevky pred tým, než z neho môžete čerpať. V Európe je to unikátny systém a jeho zachovanie je pre nás východiskom do diskusie,“ vysvetľuje britský diplomat a akademik.

Hrozienka z koláča

Peter Javorčík ale varuje pred „vyberaním hrozienok z koláča“, teda selektívnym prístupom k európskym politikám zo strany Veľkej Británie, ktorý by mohol k podobnej ambícii inšpirovať aj iné krajiny.

„Poľsku sa napríklad nepáči klimatická politika a ciele, ktoré sa dohodli minulý rok v októbri. Ak by takúto požiadavku položila na stôl, obávam sa, že by to následne viedlo k rozpadu únie“, hovorí.   

Demokratická legitimita

Jednou z britských požiadaviek je posilnenie národných parlamentov. Podľa Copseyho nejde o nový nápad.

Už dnes môžu národné parlamenty vznášať námietky voči návrhom Európskej komisie, ak majú pocit, že porušujú zásadu subsidiarity (nutnosť riešiť otázku na úrovni EÚ) alebo proporcionality (primerané opatrenia na dosiahnutie cieľa).

Británia si vie predstaviť lepšiu koordináciu medzi národnými parlamentami v oblastiach, v ktorých majú podobné záujmy. Netrvá však na tom, aby mali národné legislatívne zbory právo veta.

Slovensko sa podľa štátneho tajomník a niečomu takému nebráni a vníma to ako jednu z možných ciest posilňovania demokratickej legitimity únie.

Zmena zmlúv bude ťažká

Iná otázka potom je, ako sa tieto zmeny majú previesť do praxe. Čo sa týka zmeny zmlúv nabáda Peter Javorčík na realizmus. V únii na to podľa neho chuť nie je.

Istá diskusia sa vedie v súvislosti s posilňovaním eurozóny, aj tu sa ale štáty chcú sústrediť na zmeny, ktoré otváranie zmlúv nevyžadujú. Zásahy do primárneho práva pripúšťajú skôr v dlhodobejšom horizonte.

Copsey pripúšťa, že dôležitejšia je v tomto štádiu diskusia o obsahu než o tom, ako zmeny realizovať. Pripomína ale, že premiér Cameron je presvedčený, že niektoré z britských predstáv si zmeny zmlúv vyžadujú.  

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA