Brexit: Názory na štatút občanov EÚ v Británii sú stále rozdielne

Britská premiérka včera predstavila lídrom EÚ „serióznu a férovú“ ponuku statusu občanov EÚ žijúcich v Británii, po jej odchode z EÚ. Názory na niektoré základné otázky sú však stále rozdielne.

Nemecké kancelárka označila ponuku Theresy Mayovej za „dobrý štart“. Šlo však len o všeobecnú diskusiu britskej premiérky s lídrami počas pracovnej večere. Summit EÚ nebol venovaný brexitu, a Londýn predloží detailný návrh v pondelok. Rokovať o ňom budú vyjednávacie tímy, za stranu EÚ ho vedie Michel Barnier.

Britská ponuka delí občanov Únie po odchode do troch kategórií. Prvú tvoria tí, ktorí k dohodnutému dátumu žijú v Británii viac ako päť rokov. Mali by automaticky získať štatút usadenej osoby, ktorý ch oprávňuje pracovať, a zároveň využívať služby v zdravotníctve, vzdelávaní, sociálne benefity a dôchodky rovnako, ako keby boli britskými občanmi.

Druhú skupinu budú tvoriť ľudia, ktorí pricestovali do Británie pred dohodnutým dátumom, no sú v nej menej ako päť rokov. Tí budú smieť zostať v krajine až do obdobia, pokiaľ uplynie päť rokov, a potom získajú štatút usadenej osoby.

Občania, ktorí pricestujú po dohodnutom dátume, no pred odchodom krajiny z EÚ, získajú dvojročné obdobie na to, aby svoj status „zregulovali“ podľa nových pravidiel.

 

Britská vláda podmieňuje ponuku recipročným prístupom EÚ. Zároveň sľubuje, že všetky administratívne úkony pre občanov Únie maximálne zjednoduší.

Sporné otázky

Viacero zásadných otázok je stále sporných. Prvou je dátum, ktorý rozhodne, na ktorých občanov sa budú vzťahovať plné práva. Komisia žiada, aby to bol dátum odchodu krajiny z EÚ.

Londýn však presadzuje skorší dátum. Britská premiérka lídrom včera povedala, že by mal byť stanovený niekde v období medzi aktiváciou článku 50, ktorá sa udiala v marci 2017, a odchodom krajiny z Únie v marci 2019.

Ešte zásadnejšia je otázka jurisdikcie Súdneho dvora EÚ. Únia žiada, aby sa jej občania žijúci v Británii mohli v otázke ochrany práv obracať na Súdny dvor EÚ aj bo britskom odchode z Únie. Theresa May to však zásadne odmietla. Ochrana ich práv má byť „zakotvená v britskom práve a presadzovaná prostredníctvom našich vysoko rešpektovaných súdov“.

Pre zástancov brexitu je otázka „získania kontroly nad zákonmi“ jednou z hlavných červených línií.

Rokovania vedie Komisia

Niektorí pozorovatelia vnímali ponuku Theresy Mayovej aj ako snahu obísť Komisiu a o podmienkach odchodu Británie rokovať na medzivládnej úrovni.

Lídri EÚ si síce britskú ponuku vypočuli, no v otázke ďalších rokovaní de facto odkázali Londýn na Európsku komisiu a tím vedený Michelom Barnierom.

Komisia zatiaľ na Mayovej ponuku nereagovala. V oficiálnom vyhlásení hovorí: „Komisia ponuku vyhodnotí, keď ju dostane písomne“, čo by sa malo stať v pondelok. „Potom o nej bude diskutovať s 27 členskými krajinami a potom budeme diskutovať so Spojeným kráľovstvom.“

Ďalšie kolo rokovaní je plánované na 17. júla.

 

V Británii žijú v súčasnosti viac ako 3 milióny občanov Únie, v EÚ zas jeden a pol milióna Britov.

REKLAMA

REKLAMA