Británia a Holandsko zablokovali rozpočet

Rokovania o rozpočet EÚ na budúci rok narazili na odpor v Británii a Holandsku. Financovanie ambicióznych projektov ako európska diplomacia alebo jadrový reaktor je tak na neisté.

Vyjednávanie medzi EP a ministrami financií európskej dvadsaťsedmičky včera zlyhalo na tom, že niektoré členské štáty žiadajú od úniového rozpočtu škrty odrážajúce krátenie výdavkov na domácej pôde.

Ak bude pat pokračovať, budúcoročný rozpočet únie zostane na úrovni z minulého roka, pričom sa rozloží na 12 rovnako veľkých „splátok“. To sa naposledy stalo v roku 1988.

Zdroje z prostredia rokovaní pre EurActiv uviedli, že situácia je výsledkom tvrdého postoja Londýna a Hagueu na jednej strane a na druhej strane „tvrdohlavým“ postojom predsedu Parlamentu Jerzyho Buzeka. Nepomohla vraj ani umiernená atmosféra, ktorú sa snažil vytvoriť predseda výboru EP pre rozpočet, Francúz Alain Lamassoure.

Hlavná prekážka

Zdalo sa, že konsenzus by sa dal dosiahnuť o navýšení rozpočtu o 2,91 %, tak ako to navrhoval Londýn, v čom ho podporilo podpisom pod spoločnú výzvu ďalších minimálne 11 členských krajín. Verbálne podobný postoj deklarovala aj slovenská premiérka Iveta Radičová.

Problémom sa stal tzv. mechanizmus „realokačnej flexibility“, ktorý umožňuje použitie rozpočtových rezerv až do výšky 0,03 % HDP. Tento mechanizmus, ktorý funguje už mnoho rokov, umožňuje navýšenie výdavkov so súhlasom členských štátov EÚ pri hlasovaní kvalifikovanou väčšinou.

Členské štáty trvajú na tom, že akékoľvek navršovania by sa mali rozhodovať jednohlasne. Ak sa inštitúcie nedohodnú na realokačnej flexibilite, ohrozí to financovanie takých programov ako je ITER – medzinárodný projekt zameraný na vybudovanie experimentálneho fúzneho reaktora vo Francúzsku.

Vo vzduchu visia aj kompenzačné platby pre Bulharsko vo výške 300 miliónov eur za to, že odstavilo štyri zo svojich jadrových reaktorov. Podobné platby dostalo Slovensko za odstávku Jaslovských Bohuníc, k čomu sa zaviazalo v prístupovej zmluve.  

Použitie nevyužitých krízových fondov EÚ na projekty čistej energie a širokopásmový internet je rovnako neisté.

Komisár zodpovedný za rozpočet Janusz Lawandowski varoval, že problémom bude aj financovanie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a štyroch orgánov pre finančný dohľad, ktoré vznikli v reakcii na krízu v Európe.

Situácia môže ohroziť aj platby v Spoločnej poľnohospodárskej politike, keďže tie najväčšie sa robia v januári a vo februári, tie však výška prvej z 12 rovnakých súm na pokrytie rozpočtu v prípade rozpočtového provizória, nepokryje.

Lisabonská zmluva síce umožňuje zvýšiť mesačné sumy pre špecifické ciele, no to by si vyžadovalo návrh Komisie, hlasovanie v Rade a schválenie Parlamentom.

Komisia musí teraz predložiť nový rozpočet. Na to neexistuje žiadny oficiálny deadline, predpokladá sa, že sa bude snažiť spraviť tak čo najrýchlejšie. Rada potom musí zaujať pozíciu, aby sa na možno už na summite 16.-17. decembra dosiahla dohoda členských štátov.

Pozície:

Predseda EP Jerzy Buzek vyjadril ľútosť nad faktom, že "niekoľko členských štátov zatvorilo dvere" pred dohodou a to napriek tomu, že Parlament akceptoval zvýšenie výdavkov na rok 2011 len o 2,91%.

Jeho požiadavka na "serióznu dohodu ohľadom pravidiel a postupov" týkajúcich sa úlohy Parlamentu v budúcich rozpočtových rokovaniach však bola zablokovaná "neústupčivosťou niektorých členských štátov", dodal Jerzy Buzek.

Neústupčivosť zástupcov niekoľkých členských štátov v Rade podľa Buzekových podkopáva dôveru občanov v to, že EÚ funguje efektívne.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA