Brusel chce lepšie komunikovať

Komisia predložila tretí a posledný kúsok skladačky novej komunikačnej politiky prijatím Bielej knihy. Konferencia usporiadaná pri tejto príležitosti ukázala, že komunikácia Európskej únie nie je len parketou Komisie.

wallstrom, komunikácia
wallstrom, komunikácia

 

Pozadie

Po Akčnom pláne z júla 2005 a „Pláne D“ pre demokraciu, dialóg a debatu, prijala Komisia 1. februára 2006 Bielu knihu o európskej komunikačnej politike vypracovanú tímom viceprezidentky Komisie Margot Wallström.

Otázky

Biela kniha má ambíciu vytvoriť komunikačnú politiku ako „samostatnú politiku“. Odmieta ideu, že komunikácia EÚ je predovšetkým „záležitosťou Bruselu“ a snaží sa zamerať na občanov namiesto inštitúcií. „Od monológu k dialógu“, zhrnula jej podstatu komisárka Wallström.

Biela kniha nie je ešte plným akčným plánom, len podkladom pre šesťmesačné verejné konzultácie, počas ktorých sa k nej môžu vyjadriť inštitúcie, vlády, zástupcovia podnikateľskej sféry, mimovládne organizácie, i občania.

Dokument hovorí o piatich oblastiach konania v partnerstve s inými inštitúciami EÚ, vládami i občianskou spoločnosťou:

Zakotviť právo na informácie v inštitúciách EÚ i na národnej úrovni: navrhuje vypracovať Európsku chartu alebo kódex správania sa v oblasti komunikácie. Samostatná stránka portálu Europa bude vyzývať občanov k reakciám na dokument.

„Posilnenie občanov“: navrhuje poskytnúť nástroje pre zlepšenie výchovy k občianstvu (sieť vyučujúcich, digitálne spojené európske knižnice, a pod.), vzájomné spájanie ľudí (miesta pre fyzické i virtuálne stretávanie sa) a posilnenie vzťahu občanov k inštitúciám (minimálne štandardy pri konzultáciách).

Biela kniha žiada lepšiu prácu s médiami a flexibilnejšie využívanie nových technológií, ako internet, nedáva však presný popis spôsobu, ako to urobiť. Zmizla myšlienka vytvorenia samostatnej tlačovej agentúry EÚ (ktorá bola v predchádzajúcej, neverejnej verzii dokumentu), stále však hovorí o „vylepšení (služby) Európa satelitom“ a „preskúmaní vhodnosti existencie interinštitucionálnej služby operujúcej na základe profesionálnych štandardov“.

Lepšie pochopenie európskej verejnej mienky: spomína sa sieť národných expertov na výskum verejnej mienky a nezávislý Úrad pre európsku verejnú mienku.

Biela kniha tiež podčiarkuje potrebu partnerstva medzi inštitúciami EÚ, členskými krajinami, regionálnou a miestnou úrovňou, politickými stranami, a organizáciami občianskej spoločnosti. Biela kniha je však v tejto kapitole mimoriadne slabá, nejde ďalej ako po všeobecné, nekontroverzné odporúčania.

Pozície

Na konferencii „Bude to fungovať?“, ktorú v deň zverejnenia Bielej knihy usporiadal EurActiv, Friends of Europe a ECAS, bol dokument privítaný celým radom pozvaných aktérov skôr opatrne.

Giles Merritt, riaditeľ Friends of Europe, varoval pred používaním voličskej účasti ako merítka podpory pre európsky projekt. Merritt poukázal na fakt, že vysoká účasť v referende znamenala odmietnutie Ústavnej zmluvy vo Francúzsku a Holandsku, nízka účasť zabezpečila jej prijatie v Španielsku.

Willy de Becker, šéfredaktor EurActiv.com, vyslovil sklamanie nad nedostatkom politickej dimenzie, ktorá by zahŕňala aj politické strany: „Je to veľmi apolitické. V obsahu je veľmi málo o smere, kde má európsky projekt ísť. Potrebujeme väčšiu interakciu medzi európskou verejnou sférou a národnou politikou.“

Maria João Rodrigues, mimoriadny poradca Európskej komisie pre Lisabonskú stratégiu, povedal, že pre komunikovanie Európy je potrebné zasiahnuť multiplikátorov – od ľudí v podnikateľskej sfére až po učiteľov.

Claes de Vreese, profesor politickej komunikácie a riaditeľ Amsterdam School of Communications Research (ASCoR), žiadal, aby sa EÚ prestala stavať do úlohy obete. Negatívne spravodajstvo je podľa neho súčasťou hry, nakoľko správy sú stále lákané na konflikt. Preto „euroskeptizmus nie je zlý pre viditeľnosť európskeho projektu“. Komisii tiež odporučil aby prestala snívať o vytvorení „európskej verejnej sféry“: „Existuje len niečo ako europeizácia národných verejných sfér“.

REKLAMA

REKLAMA