Café Európa: Európa na rázcestí

Na bratislavskom Majálese o budúcnosti EÚ diskutovali František Šebej, Dušan Chrenek, Radovan Geist a Mária Malová.

Európa sa nachádza v ťažkej situácii aj pre medzinárodnú situáciu. Nášmu hlavnému spojencovi a garantovi bezpečnosti v Európe vládne Donald Trump. Muž, ktorý sa už v kampani vyjadril, že záväzok pomôcť napadnutému členovi aliancie nepovažuje za úplne záväzný. Po svojom zvolení taktiež chválil práve brexit a predpovedal, že podobnou cestou sa vydajú aj ďalšie krajiny.

Naopak mierny optimizmus spôsobujú výsledky volieb v Holandsku, kde voliči antieurópskeho Wildersa odmietli. Nakoniec presvedčivým víťazstvom proeurópskeho centristu skončili i prezidentské voľby vo Francúzsku.

V deň týchto volieb sme sa  o rázcestí, na ktorom stojíme a o tom, ktorou cestou sa vydáme rozprávali na Bratislavskom majálese.

František Šebej – Žijeme vo svete strašenom démonmi

sebejPodľa poslanca a predsedu Zahraničného výboru NR SR zo strany Most-Híd v Európskej únii neexistujú krízy, ktoré by boli skutočným dôvodom pre jej rozpad. „Fungovanie eurozóny, Schengenu, spoločného trhu. To všetko treba doriešiť. Ale to sa všetko dá,“ hovorí.

Čo Európu stavia na rázcestie podľa neho neprichádza zvonka. Nie sú to vlny utečencov, ale zmeny v zmýšľaní  jej obyvateľov. To, čo sú ochotní prijímať, čomu veriť a čo považovať za prijateľnú alternatívu.

Náš svet sa mení na to, čo známy americký astronóm Carl Sagan nazval „The demon haunted world“, teda „Svet, ktorý strašia démoni.“ Tými démonmi sú práve rôzne nezmyselné hoaxy, bludy, ale i atmosféra strachu, ktorú vytvárajú. A z tej pramenia problémy.

Keď časť obyvateľstva uverí hoaxom a bludom a prestane očkovať svoje deti, existuje istá hranica, bod zlomu, po ktorom nastane epidémia. Rovnako stačí, aby nadkritické množstvo Európanov začalo veriť podobným hoaxom a bludom a nenávidieť demokraciu a EÚ sa môže zosypať.

„Vedecká pravda ešte nikdy nebola spochybňovaná tak, ako dnes. Magori existovali vždy. Aj konšpirácie a bludy. To má dlhú históriu. Ale nikdy neboli využívané vedome a cielene ako stratégia.“

Sme podľa neho vystavení niečomu, čomu sa moderná spoločnosť nevie brániť. „Informačnej vojne, ktorá môže v konečnom dôsledku ohroziť existenciu Európskej únie.“

Dušan Chrenek – Najväčšou krízou je kríza dôvery

chrenekAni podľa vedúceho Zastúpenia EK na Slovensku Dušana Chreneka nie sú najväčším problémom tie krízy, o ktorých sa bežne bavíme. Brexit, eurokríza, grécka kríza, či migračná kríza. Tie všetky tu samozrejme sú a destabilizujú nás. No nie sú ničím, čo by sme nezvládli a to sme aj v posledných rokoch dokázali.

Omnoho dôležitejšou je však kríza, ktorá sa skrýva pod povrchom, a to je kríza dôvery. „Neveríme si navzájom, prestávame dôverovať našim vládam, inštitúciám, ale aj členské štáty si navzájom prestávajú veriť.“

Podstata tejto krízy sa neskrýva v racionálnych argumentoch a faktoch, ale je viac o emóciách. Najmä negatívnej emócii, „blbej nálade“ ktorá nás obklopuje napriek tomu, že realita jej nezodpovedá. „Aj na Slovensku sa máme celkovo lepšie a lepšie. Ale nálada v spoločnosti je horšia a horšia.“

Mnohí politici na túto vlnu nasadli a vedome ju zneužívajú, pretože vycítili, že z nej dokážu vyťažiť percentá. To je však veľmi nezodpovedné voči samotnej spoločnosti a jej budúcnosti.

Práve zodpovednosť je kľúčom k tomu, ako tento vývoj zvrátiť. „Zodpovednosť na každej úrovni.“ Jednak u politikov, ktorí by mali menej myslieť na krátkodobé ciele a viac na budúcnosť štátov, ktoré majú v rukách. Ale i u súkromných spoločností, napríklad Facebooku. Tie musia menej myslieť na zisk a viac na zodpovednosť voči krajinám, kde zarábajú.

No a v neposlednom rade u štátnych inštitúcií ako je polícia, prokuratúra, súdy. Tie predovšetkým majú jasné pravidlá i moc ich vynucovať, no často sa tak nedeje. „Keď máme na to zákony, keď máme na to pravidlá, tak nedovoliť aby sa niektoré názory a lži, ak nie sú legálne, voľne šírili a boli podporované.“

Radovan Geist – Neskúmame skutočné príčiny kríz

geistPodľa vydavateľa portálu EurActiv.sk Radovana Geista robíme chybu najmä v tom, že sa nedostatočne zamýšľame nad skutočnými, hlbšie skrytými dôvodmi kríz. „Tvrdíme, že príčinou krízy je, že ľudia strácajú dôveru voči národným inštitúciám, mainstreamovým politikom a európskym inštitúciám. A už sa nepýtame, aké sú dôvody toho, že ľudia strácajú túto dôveru.“

Existujú konkrétne dôvody pre ktoré sa dnes dezinformácie šíria jednoduchšie a majú väčší vplyv, než v minulosti. Jedným z nich je záujem externého hráča, Ruska. Ale „keby ľudia neprestali veriť mainstreamovým médiám a informáciám, neboli by tak ochotní prijímať tie alternatívne.“

Treba teda v prvom rade skúmať, čo spôsobilo tento pokles dôvery v tradičné médiá. Dezinformácie a komunikačná kampaň postavená na zneužívaní poloprávd a lží nie je ničím novým. V 70tych rokoch ju využívali tabakové spoločnosti, keď sa snažili spochybniť súvislosť medzi fajčením a ohrozením zdravia. V 90tych rokoch to boli ropné spoločnosti, tie spochybňovali súvis medzi pálením fosílnych palív a klimatickými zmenami.

Rovnako musíme hľadať hlbšiu príčinu aj v samotnom zdroji kríz, ktoré EÚ oslabujú. „Tvrdíme, že Európu oslabila finančná kríza a kríza eurozóny, ale už neskúmame, čo spôsobilo tú krízu eurozóny a čo spôsobuje, že dnes rastúci počet ľudí nepovažuje euro za prejav jednoty Európy, ale za príčinu rozdeľovania kontinentu na tých, ktorí na to majú a tých, ktorí na to nemajú.“ Hlbšie skrytou príčinou je teda toto rozdelenie na sever a juh.

V dnešnej dobe sa mnoho hovorí o ďalšom pripravovanom delení: na krajiny, ktoré sa rozhodnú integrovať sa hlbšie a tie, ktoré v tomto integračnom jadre nebudú. Otázne je, na základe akých pravidiel sa určí, kto tam bude a kto nie. „Naša vláda verí, že to bude na základe členstva v eurozóne, ale to si nemyslím.“

Rozhodujúce bude to, ako sa krajiny postavia ku integračným oblastiam v štyroch oblastiach:

V oblasti sociálnych politík, čiže zavádzania spoločných minimálnych sociálnych štandardov, napríklad minimálnej mzdy. V oblasti harmonizácie daňových politík a systémov.

Taktiež ako sa postavíme k projektom v oblasti európskej obrany. No a nakoniec v oblasti boja proti podvodom s verejnými financiami a efektívnejšieho využívania najmä tých financií, ktoré sú prerozdeľované cez rozpočet EÚ.

Mária Malová – Vývoj nepôjde podľa scenára

malovaPodľa riaditeľky Odboru všeobecných záležitostí a vzťahov s inštitúciami EÚ na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Márie Malovej nemôžeme Európsku úniu vnímať ako konečné štádium niečoho, čo dnes buď zachováme alebo obetujeme.

EÚ tak, ako ju dnes vnímame, nevyzerá rovnako ako vyzerala kedysi, ani ako môže vyzerať o niekoľko rokov. „Je to živý projekt a živý organizmus, ktorý sa vyvíjal 60 rokov a ešte stále nedosiahol svoju definitívnu podobu.“

Ak nám teda niečo na EÚ vadí, nemusíme ju celú hneď zavrhnúť, môžeme ju zmeniť. Pred akoukoľvek reformou či zmenou si však musíme presne zadefinovať a dosiahnuť konsenzus v tom, čo presne chceme.

Slovensko, jeho vláda ale aj spoločnosť, preto musia viesť debatu o tom, čo sme reálne ochotní dať na stôl. Čo sme ochotní priniesť my sami a čím prispieť k tomuto spoločnému projektu.

Potom môžeme vzniesť adekvátne požiadavky na také zmeny, ktoré budú prospešné pre našu konkurencieschopnosť v rámci únie aj svetového obchodu a nebudú ju znižovať.

Naše ministerstvo zahraničných vecí neverí, že EÚ 27 sa bude vyvíjať podľa akéhokoľvek nalinajkovaného scenára ako sú tie, ktoré popisuje Biela kniha komisie. „Skôr bude daný tým, ako bude EÚ 27 schopná čeliť jednak výzvam, ktoré máme dnes, ako je napríklad brexit. Ale zároveň, akým spôsobom dokážeme reálne fungujúce projekty, ktoré už v EÚ máme a ktoré prinášajú veľké pozitíva občanom, napĺňať.“

Viaceré z týchto projektov totiž ešte stále nie sú dokončené a je potrebné ich dobudovať. Ide najmä o eurozónu, kde treba dobudovať jej hospodársku časť a bankovú úniu. Ďalej je to Schengen a dobudovanie vnútorného trhu, najmä čo sa týka pohybu kapitálu či obchodovania v energetike.

Video z diskusie

Článok vznikol na podujatí „Európa na rázcestí“ ktoré zorganizovalo na Bratislavskom majálese 7. mája 2017 Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku spolu so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA). Diskutovali poslanec NR SR František Šebej, vedúci ZEKvSR Dušan Chrenek, riaditeľka Odboru všeobecných záležitostí a vzťahov s inštitúciami EÚ na MZVaEZ SR Mária Malová a vydavateľ portálu EurActiv.sk Radovan Geist.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA