Čo prináša Lisabonská zmluva Európskemu parlamentu?

Súčasťou rokovaní na neformálnom summite EÚ v Lisabone bola aj budúcnosť Európskeho parlamentu.

Krátka správa

Predseda EP Hans-Gert Pöttering označil novú “Lisabonskú zmluvu” za veľký úspech pre Európsky parlament aj pre občanov EÚ.

Nová zmluva skutočne znamená pre Parlament rozšírenie spolurozhodovacej procedúry takmer na všetky legislatívne akty EÚ, čím posilňuje politickú váhu jediného priamo voleného orgánu EÚ. V súlade s novým inštitucionálnym poriadkom bude Parlament väčšinou svojich členov priamo voliť predsedu Európskej komisie z nominácií, ktoré poskytne Rada (doteraz len schvaľoval voľbu Rady).

Pokiaľ ide o rozdelenie kresiel v EP, Pöttering ocenil, že sa európski lídri stotožnili so správou vypracovanou v Parlamente, ktorá nanovo prerozdeľuje počty mandátov pre jednotlivé národné delegácie, tak aby celkový počet poslancov bol 750 namiesto súčasných 785.

Taliansko vznieslo najsilnejšie protesty proti novým počtom. Návrh správy mu totiž určil “len” 72 kresiel, čo je o šesť menej ako má dnes. Ako jeden zo zakladajúcich členov EÚ, by tak stratilo paritu s Veľkou Britániou a Francúzskom, čo sa v intenciách národnej hrdosti ukázalo byť pre Talianov neakceptovateľné. V záujme hladkého priebehu summitu a očakávaného výsledku v podobe schválenej zmluvy, bolo Taliansku priznané jedno kreslo naviac, čím sa dostalo na úroveň Veľkej Británie, hoci od Francúzov ho stále jedno kreslo delí. Je zrejmé, že jeden poslanec neznamená veľa z hladiska jeho reálneho vplyvu na to, čo sa bude v Parlamente diať. Približná rovnosť veľkých štátov však zostala zachovaná.

Ak by vás zaujímalo odkiaľ sa vzalo jedno miesto naviac, tak ide o miesto predsedu Parlamentu. EP sa teda bude skladať z 750 poslancov a svojho predsedu, čo ale neovplyvní jeho právo zúčasťňovať sa hlasovaní v pléne. O mandát tak de facto príde krajina, z ktorej bude novozvolený predseda. Technické detaily však stále treba do decembra doriešiť.

REKLAMA

REKLAMA