Čo priniesol summit lídrov EÚ v Bruseli?

Pozrite si prehľad siedmich oblastí, ktoré rezonovali v debatách medzi lídrami krajín Európskej únie.

Posledný summit počas Maltského predsedníctva v Rade EÚ a prvý summit Európskej rady od začiatku rokovaní o brexite. Summit EÚ sa niesol v pokojnej atmosfére, dokonca sa nepokračovalo v celonočných rokovaniach, ako tomu býva zvykom.

Naznačuje to ale jednotnosť v diskutovaných témach?

Lídri európskej dvadsaťosmičky sa vo štvrtok a v piatok stretli na pravidelnom summite. Debatám kraľovalo sedem najdôležitejších tém.

1. Vnútorná bezpečnosť a boj proti terorizmu

Rada už tradične podporila zintenzívňovanie boja proti terorizmu. Rovnako aj slovenský premiér Róbert Fico označil bezpečnosť za kľúčovú tému.

Z konkrétnych záverov, ktoré lídri prijali, stojí za zmienku aj podpora Systém vstup/výstup a Európskeho informačného a autorizačného systému pre cestovanie. Podľa Fica tieto systémy znamenajú, „že sa ďalej nebudú pečiatkovať pasy“, pretože „Shengenské krajiny sa dozvedia o cestujúcom informácie ešte predtým, ako pricestuje na územie Únie“.

Angela Merkelová, Theresa Mayová a Emmanuel Macron na summite EÚ. FOTO: SZ SR pri EÚ

Témou bola aj hlbšia spolupráca s prevádzkovateľmi sociálnych online sietí. Rada od nich očakáva, že začnú rozvíjať nové technológie a nástroje na zlepšenie automatického zisťovania a odstraňovania obsahu, ktorý podnecuje k teroristickým činom.

Jedným z kľúčových krokov ako efektívne bojovať s terorizmom má byť podľa lídrov aj prístup k elektronickým dôkazom.

2. Vonkajšia bezpečnosť a obrana

„Už roky neexistuje žiadny pokrok v spoločnej európskej obrane,“ uviedol francúzsky prezident Emmanuel Macron. „Dnes sme pokročili. Je to náhradou národného úsilia? Nie. Je to pokrok? Áno,“ vyjadril sa štátnik o druhej horúcej téme, ktorá bola súčasťou rokovaní na začiatku summitu.

„Európska obranná politika mala začať v roku 1954, navrhli sme ju opäť v roku 2014, a až teraz sa skutočne deje,“ komentoval progresívny trend v téme predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker.

Po spustení brexitu a prípravách na odchod Spojeného kráľovstva – krajiny, ktorá bola na čele odporu proti spoločnej obrannej politike v EÚ – sa zdá, že Únia nasadla na vlnu skutočného zintenzívňovania spolupráce v obrane.

“Historický” pokrok v európskej obrane

Európska rada súhlasí s tým, že je potrebné začať „inkluzívnu a ambicióznu Stálu štruktúrovanú spoluprácu (PESCO)“. Akási  “spiace kráska” Lisabonskej zmluvy, ako ju charakterizovali niektoré médiá, má byť jedným z najdôležitejších posunov v európskej bezpečnosti.

Ostáva však otázne, ako sa celý mechanizmus pretlmočí do praxe. Podľa premiéra Fica ide o druh témy, „o ktorej môžeme (zatiaľ) len teoretizovať“. O PESCO však potvrdil záujem.

Európsky obranný fond a pre Európsky program priemyselného rozvoja obrany sú ďalším príkladom pokroku. Európska rada vyzvala členské štáty, aby vybrali vhodné projekty na spôsobilosti pre tieto dva mechanizmy.

Vo financovaní obrany sa otvorila aj téma podpory malých a stredných podnikov tohto priemyslu vo forme investícií.

Theresa Mayová v prvý deň summitu. FOTO: SZ SR pri EÚ

3. Brexit

Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa pri príchode na summit vyjadrila, že „práca dvadsaťsedmičky by mala mať prioritu pred vyjednávaním o brexite“. A téma britského odchodu skutočne ostávala v úzadí.

Keď sa predsedu Európskej komisie Junckera novinári na druhý rokovací deň ráno pýtali, či už vie, o aký druh brexitu má Spojené kráľovstvo záujem, odpovedal jednoznačným “Nie”.

Hoci predseda Európskej rady Donald Tusk naznačil, že sám je “snílek” a verí, že by Británia mohla svoje rozhodnutie o vystúpení z EÚ stále zvrátiť, Jean-Claude Juncker bol opatrnejší. „V Európe nemám ilúzie, pretože ich nechcem stratiť,” uviedol počas tlačovej konferencie.

Brexitu sa lídri venovali najmä v súvislosti so statusom európskych občanov, ktorí v krajine žijú. Britská strana prišla s ponukou, ktorá delí občanov Únie po brexite do troch kategórií a podľa toho im prislúchajú rôzne výhody.

Predseda Európskej rady po summite povedal, že požiadavky Spojeného kráľovstva boli „pod očakávania“ EÚ. Premiérka Mayová má úplné detaily predstaviť v pondelok.

Čítajte aj: Brexit: Názory na štatút občanov EÚ v Británii sú stále rozdielne

4. Migrácia

Hoci téma migrácie patrí medzi najhorúcejšie témy v Európe, pravdepodobne pre nejednotné pohľady si debatu o nej  lídri krajín nechali na koniec summitu.

„Do 21. júna 2017 k nám prešlo cez Stredozemné more vyše 71 tisíc migrantov, čo je o 25 percent viac, ako to bolo do v minulom roku v tomto období,” uviedol slovenský premiér, odkazujúc na pretrvávajúcu vážnosť situácie, o ktorých lídrov informoval talianský premiér.

Slovenská republika opätovne potvrdila záväzok byť solidárnou, no podľa Fica je „otázne, či nám ju má niekto predpisovať”. Slovenský premiér poznamenal, že vďaka slovenským diplomatom sa v záveroch z Rady objavil po prvý krát aj pojem „ekonomický migrant“.

Únia sa posúva v riešení krízy aj smerom k vonkajším partnerom, tzv. tretím krajinám. Závery viackrát spomínajú zintenzívnenie spolupráce s Líbyou. Okrem iného plánuje EÚ trénovať a vybaviť Líbyjskú pobrežnú stráž.

„V prípade Líbye ale nemáme takého partnera, ako sme mali v tureckom prezidentovi Erdoganovi,“  uviedol premiér Fico.

Európska rada navyše očakáva, že Komisia pripraví návrh zoznamu bezpečných tretích krajín, s ktorými by mala EÚ posilniť spoluprácu, a tak prispieť k riešeniu krízy.

5. Pracovné miesta, rast a hospodárska súťaž

Debaty o hospodárskom raste sa zúčastnil aj predseda Európskej centrálnej banky, Mario Draghi, ktorý informoval o ekonomickom stave Únie. „Zdá sa, že všetky ukazovatele v tomto smere sú veľmi pozitívne a povzbudzujúce,“ zhodnotil návštevu slovenský predseda vlády.

„EÚ má dnes najzamestnanejšie obyvateľstvo vo svojej histórií,“ pozitívne pokračoval počas svojej tlačovej konferencie aj Jean-Paul Juncker.

Európa nie je supermarket, odkázal Macron vyšehradským krajinám

Tón diskusie vo všetkých troch oblastiach naznačilo už ranné rokovanie krajín V4 s francúzskym prezidentom Macronom. Podľa premiéra Fica a jeho českého kolegu Sobotku išlo o pozitívne stretnutie.

Konečná podoba smernice o vyslaných pracovníkoch, ktorá je v centre treníc medzi piatimi krajinami, respektíve bloku V4 a Francúzska, má byť predmetom ďalšieho vyjednávania.

Pre lepšie pochopenie regiónu lídri V4 pozvali francúzskeho prezidenta aj na osobnú návštevu na jeseň tohto roka.

Fico sa prihlásil k Macronovi, ostatní lídri V4 ho ďalej kritizujú

6. Presťahovanie dvoch európskych agentúr zo Spojeného kráľovstva

„Žiadna agentúra v EÚ nie je taká malá, aby ju nikto nechcel,“ uviedol premiér Fico na tému presťahovania agentúr, ktoré sa po odchode Spojeného kráľovstva z EÚ  budú musieť zmeniť svoje pôsobisko.

O európske agentúry súťaží Slovensko s 20 krajinami

O Európsku liekovú agentúru (EMA) a Európsku bankovú agentúru (EBA) majú podľa lídrami schválených pravidiel požiadať členské štáty oficiálne do 31. júla 2017. Európska komisia návrhy vyhodnotí. O konečnom umiestnení sa bude hlasovať v Rade pre všeobecné záležitosti najneskôr v novembri tohto roka.

Medzi objektívne kritéria Rada zaradila aj geografické prerozdelenie agentúr, čo by nahrávalo krajinám ako Slovensko, Rumunsko, Bulharsko, ChorvátskoCyprus, ktoré dnes žiadnu z agentúr EÚ nehostia. Toto kritérium však na rozdiel od ostatných Rada bližšie nešpecifikovala.

„Prihlášku podáme,“ oznámil novinárom slovenský premiér, ktorý potvrdil, že Bratislava sa bude uchádzať o Európsku liekovú agentúru. O Európsku bankovú agentúru prejavila záujem česká strana, informoval premiér Sobotka.

7. Parížska dohoda o zmene klímy

Lídri opätovne potvrdili záväzok Únie urýchlene participovať na vykonávaní Parížskej dohody, a to napriek tomu, že americká strana, na čele s prezidentom Trumpom, prednedávnom oznámili, že od Dohody odstúpi.

Predstavitelia 28 krajín EÚ sa podpísali pod vyhlásenie, že o Parížskej dohode „nie je možné opätovne rokovať“. Potvrdili tým doterajšie predpoklady, že Únia Trumpovi ľahké – ak vôbec nejaké – odstúpenie neumožní.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA