Čo sledovať v EÚ v roku 2017?

EurActiv.sk vyberá témy, ktoré budú v roku 2017 najviac určujúce pre fungovanie EÚ.

Na sklonku minulého roka sme písali o ľuďoch, ktorí budú formovať politickú realitu Európy.

Tento týždeň sa v špeciálnej sérii článkov zameriame na to, čo možno tento rok čakať vo vybraných sektorálnych politikách:

1. Ekonomika a obchod

2. Životné prostredie a klíma

3. Vnútro a spravodlivosť

4. Energetika

5. Sociálne politiky a zamestnanosť

6. Zahraničná politika

7. Jednotný digitálny trh

Každý text bude rozdelený na časť „Rozhodnutia, ktoré by mali padnúť“ a „Diskusie, ktoré treba sledovať“.

Ešte predtým ale prvý text venujeme inštitucionálnym a politickým dilemám so širším presahom.

ROZHODNUTIA, KTORÉ PADNÚ

Brexit prichádza v marci

Britská premiérka Theresa Mayová prisľúbila spustiť rokovania o vystúpení Veľkej Británie koncom marca 2017. Stane sa tak, keď Británia oficiálne oznámi európskym inštitúciám svoj úmysel vystúpiť podľa článku 50. Lisabonskej zmluvy. Na začiatku roka podal najlepší obraz o stave vnútornej diskusie v Británii list, ktorým sa s kolegami po nečakanej rezignácii lúčil stály predstaviteľ Spojeného kráľovstva pri EÚ. Hoci začínajúce maltské predsedníctvo hovorí o nevídanej jednote medzi členskými štátmi v otázke brexitu, tá sa môže rozpadnúť v momente, kedy bude jasné, po čom Briti v rámci rozvodu naozaj túžia. Nervozitu z celého procesu odchodu krajiny z EÚ zvyšuje fakt, že preň neexistuje detailný protokol. Inými slovami, možné je všetko a čoraz viac politikov, vrátane slovenského premiéra hovorí, že brexit “musí Britániu bolieť”.

60. výročie Rímskych zmlúv

Lídri EÚ si prídu 25. marca do Talianska pripomenúť okrúhle výročie podpisu dvoch zmlúv zakladajúcich Európske spoločenstvo a Euroatom, predchodcov dnešenej únie. Stretnutím má zároveň vyvrcholiť tzv. bratislavský proces reflexie o budúcnosti a úlohách únie vo formáte 27. Dovtedy sa lídri EÚ stretnú aj 3. februára na neformálnej schôdzke na Malte a na riadnom summite 9.-10. marca v Bruseli. Časovo sa summit v Ríme bude prekrývať s očakávanou bielou knihou o budúcnosti Európy od Európskej komisie.

Poľský test hodnôt

V roku 2017 pokračuje nerovný boj o povahu vlády zákona v Poľsku. Prebieha vo vnútri krajiny ale aj medzi Európskou komisiou a poľskou vládou pod vedením pravicovej konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť. Tri dni pred Vianocami poslala Európska komisia do Varšavy nový zoznam odporúčaní k fungovaniu poľského ústavného súdu, do ktorého zásadne zasiahla práve nová poľská vláda. Od Komisie dostala čas na konštruktívnu reakciu do konca februára. Komisia postupuje vo vzťahu k Poľsku krok po kroku podľa formálneho rámca. Členské štáty tak môžu medzičasom hrať mŕtveho chrobáka.

To, že Poľsko zareaguje na výhrady pozitívne, očakáva málokto. Reakcie z Poľska to len podporujú.

Ak sa tak nestane, Komisia má právo iniciovať sankcie podľa článku 7. Zmluvy o EÚ (pozastavenie členských práv). Maďarský premier Viktor Orbán už avizoval, že žiadne sankcie nepodporí, ich fanúšikom nie je ani Slovensko, či Česká republika. Argumentujú neoprávneným zásahom do vnútorného politického života krajiny. Druhý tábor vrátane Lecha Walesu hovorí o tom, že ide o otázku identity EÚ. Inými slovami, ak chápeme EÚ ako postavenú na hodnotách, z ktorých demokratické princípy a vláda zákona sú jedným z hlavných piliérov EÚ, tá by mala spoločne zasiahnuť ak v nich členské štáty zlyhávajú.

Vychovať k solidarite? Prichádza Európsky zbor solidarity

Novinku – akýsi upgrade európskej dobrovoľníckej služby – ohlásil vo svojom prejave o stave únie v septembri 2016 predseda eurokomisie Jean-Claude Juncker. Zapojené organizácie začnú naberať prvých účastníkov vo veku od 18 do 30 rokov na rôzne verejnoprospešné projekty (platené alebo neplatené) od júna 2017. Viac informácií a možnosť prihlásiť sa tu. Inšpiráciou pre európsky zbor solidarity bola činnosť charitatívnej organizácie Young Caritas z Luxemburgu a jej práca s deťmi a utečencami.

DISKUSIA, KTORÚ SA OPLATÍ SLEDOVAŤ

Európsky rozpočet: Dostane EÚ svoju „daň“?

Európska komisia by mala v tomto roku predložiť návrh nového 7-ročného (a možno aj 5-ročného) rozpočtu po roku 2020. Súčasťou by mala byť aj téma vlastných zdrojov. Dnes je rozpočet EÚ založený najmä na komplikovanom systéme národných príspevkov. EÚ desaťročia diskutuje o tom, že potrebuje mať finančné zdroje, ktoré budú financovať jej politiky bez nutnosti byť závislá na ochote štátov platiť a súvisiacich náročných rokovaní. Svoje odporúčania tento rok predstaví skupina na vysokej úrovni vedená Mariom Montim, ktorá od roku 2014 rozmýšľa o tom, ako by mohli vlastné zdroje Únie konkrétne vyzerať. Štátny tajomník slovenského ministerstva financií Ivan Lesay nedávno povedal, že nevie predpovedať pozíciu vlády, o to viac, že je to vláda koaličná, ale ministerstvo financií „nie je zásadne proti“ zavedeniu európskej dane.

2 Comments

  • Pokiaľ viem, tak EÚ má aj “vlastné” zdroje = 75% z ciel ide do Bruselu a 25% ostáva krajine vstupu tovarov alebo služieb

  • EU MÁ by závislá od ochoty štátov, lebo je tu pre nich a toto je spätná väzba na konanie byrokratických úradníkov! EU nie je samostatný štát, je to spoločná organizačná zložka a nepáči sa mi, aby nám direktívne rozkázali, čo máme jesť a komu dať peniaze za nič!!! Nehovorím o réžii samotného europarlamentu!!! Ekonomická spolupráca nesmie viesť k strate suverenity štátov!

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA