Ďalší úder pre Lisabon v Nemecku

Nemecký ústavný súd dostal už druhú sťažnosť týkajúcu sa Lisabonskej zmluvy. Tento vývoj pravdepodobne opäť oddiali formálne ukončenie ratifikácie v Nemecku.

Najnovšie podanie na ústavný súd v Karlsruhe z 26. januára sa týka ekonomických a politických otázok, ktoré podľa sťažovateľov nie sú v novej európskej zmluve ošetrené. Tvrdia, že výklad k prognóze európskej integrácie, ktorý dal súd v roku 1993 k Masstrichtskej zmluve sa ukázal byť nesprávny.

Opakované porušenia Paktu stability, prekračovanie právomocí zo strany Európskej komisie, lídri, ktorí nie sú braní na zodpovednosť a nejasné delenie moci sú niektoré z vecí, ktoré sťažovatelia vyčítajú európskemu projektu. Uvádzajú to v stanovisku pre nemecké Frankfurter Allgemeine Zeuitung.

Sťažnosť podala skupina v zložení: Franz-Ludwig gróf von Stauffenberg,  bývalý nemecký europoslanec za EPP-ED, ktorého otec bol hlavou pokusu o bombový atentát na Hitlera v roku 1944; Joachim Starbatty, profesor univerzity v Tübingen, právnik Markus Kerber a bývalý predseda Rady riaditeľov spoločnosti Thyssen Dieter Spethmann.

Ústavný súd sa bude vo februári na verejnom vypočutí zaoberať prvou sťažnosťou, ktorú podal nemecký poslanec za CSU Peter Gaulweiler a ktorá sa týka ochrany ľudských práv. Vypočutie bude nezvykle trvať až dva dni. Súd informoval, že sa na rovnakom vypočutí nebude môcť zaoberať aj novou sťažnosťou, preto sa celý proces ratifikácie pravdepodobne ešte pretiahne.

Obe komory nemeckého parlamentu schválili ratifikačný zákon k Lisabonskej zmluve ešte na jar 2008, ústavný súd ale požiadal prezidenta Horsta Köhlera, aby odložil svoj podpis dokým nerozhodne o podaných sťažnostiach.   

Ústavný súd sa zaoberal Lisabonskou zmluvou aj v Českej republike. Niektorí členovia ODS naznačili, že by sa po prvotnom neúspechu mohli na súd obrátiť znovu so žiadosťou, aby preskúmal iné ustanovenia zmluvy.

REKLAMA

REKLAMA