‘Dánsky scenár’ najpravdepodobnejším východiskom z krízy

„Dánsky scénar“ založený na výnimkach z Lisabonskej zmluvy bude najschodnejším východiskom zo slepej uličky po írskom referende, tvrdí írsky akademik.

Dr. Laurent Pech, ktorý na National University of Ireland prednáša právo EÚ, v článku pre Robert Schuman Foundation tvrdí, že bez ohľadu na právne argumenty, v konečnom dôsledku to budú politické faktory, podľa ktorých sa írska vláda rozhodne ako ďalej.  

Akademik vychádza z názoru, že z právneho hľadiska, by bola možnosť pretlačiť Lisabonskú zmluvu len v parlamente úplne schodná, politicky je to však po negatívnom výsledku referenda neakceptovateľné.

Podľa Pechovho názoru, írska vláda usporiadala referendá o viacerých európskych zmuvách bez toho, aby na to existovali silné právne dôvody. Vlády to podľa jeho slov robili skôr z „tradície“.

  • Chyby minulosti

Pech upriamuje pozornosť na kontroverzné rozhodnutie Najvyššieho súdu z roku 1987, ktoré podľa neho vysvetľuje koplexnosť írskej praxe dávať európske zmluvy na schválenie v referende. Začiatkom roka 1987 historik a sociálny vedec Raymond Crotty podnikol proti írskej vláde právne kroky s úmyslom zvrátiť ratifikáciu Jendotného európskeho aktu v parlamente. Podľa jeho názoru bola v rozpore s írskou ústavou. Pomerom hlasov tri ku dvom súd rozhodol, že Hlava III Jednotného európskeho aktu je v rozpore s írskou ústavou, pretože obmedzuje suverenitu krajiny v otázkach zahraničnej politiky.

Jednotný európsky akt bol nakoniec predmetom referedna o zmene ústavy a ten istý postup sa neskôr zopakoval pri ďalších modifikáciách európskych zmlúv, napriek tomu, že že ratifikácia v parlamente by tiež bola regulérnou možnosťou v prípade, že zmluva zásadne nemení kompetencie a ciele Únie, tvrdí akademik.

S výnimkou Maastrichtskej zmluvy, ktorou vznikla Európska únia a ktorá priniesla zmeny v kompetenciách a fungovaní Spoločenstva, žiadne ďalšie referendá o Amsterdamskej zmluve a zmluve z Nice neboli potrebné, domnieva sa Pech.

Odporcovia Lisabonskej zmluvy týmto právnym argumentom neprikladajú veľkú váhu a vytrvalo tvrdia, že Lisabonská zmluva prináša do fungovania EÚ veľké zmeny. Presadzujú názor, že ak si Íri nie sú istí za čo hlasujú, mali by text odmietnuť.

V minulosti prebehli referendá v Írsku relatívne hladko, tvrdí akademik. Jednotný európsky akt bol v roku 1978 prijatý 69,9 % hlasov za, Maastrichtská zmluva bola prijatá 69,1 % hlasov za v roku 1992 nasledovaná Amsterdamskou zmluvou s 61,7 % väčinou hlasov v roku 1998. V roku b2002 bolo prvé hlasovanie o zmluve z Nice neúspešné. 50,4 % voličov hlasovalo proti zmluve, účasť sa však vyšplhla len na 34,8 % čo pomohlo k tomu, že opakované referendum bolo úspešné. Na druhý pokus hlasovalo za Nice 62,9 % voličov pri účasti 49,5 %.

Problémom v prípade Lisabonskej zmluvy je, že účasť bola pomerne vysoká – 53,13 %. Okrem toho, niektoré vonkajšie faktory, ako napríklad vyhlásenie Nicolasa Sarkozyho, že Íri by mali hlasovať znovu, posilnili odpor voči zmluve, píše Pech.

  • Pravdepodobné scenáre

Spoločný výbor pre ústavné veci írskeho parlamentu (Oireachtas) skúma možnosť pretlačenia Lisabonskej zmluvy cez parlament. Na stretnutí 23. októbra sa výbor dohodol na prehodnotení úpravy referendového procesu. Súčasne by mali členovia výboru „preskúmať, či ústava nozaj vyžaduje referendá ako aj to, či by absolútna väčšina v oboch komorách Oireachtas mohla zmeniť ústavu“.

Pech ale nevidí možnosť pretlačiť zmluvu cez parlament ako nerealistickú, kedže by sa to rovnalo totálnej ignorácii suverénnej vôľe občanov. Myslí si však, že je možné, aby írska vláda dojednala zmluvu „Lisabon Plus“, ktorá by mala šancu ďalšie referendum prežiť. Lisabon Plus by zahŕňal doplňujúci text, napríklad uznesenie Európskej rady, čo by umožnilo vláde tvrdiť, že to nie je tá istá zmluva, ktorú už raz írski voliči odmietli.

Pech neočakáva, že írska vláda požiada ústavný súd, aby rozhodol, či je Lisabonská zmluva kompatibilná s ústavou. Považuje to totiž za veľmi riskantný krok, kedže je ot podľa jeho názoru práve Ústravný súd, ktorá je nositeľom konzeravtívnych a nacionalistickych myšlienok a ako taký môže by mohol mať sklony k vydaníu negatívneho stanoviska.  

Najrealistickejší scenár je podľa Pecha „dánsky scenár“ (Dánsko si vyjednalo výnimky z Maastrichtskej zmluvy po jej odmietnutí v referende v roku 1992). V prípade Írska by tieto výnimky mohli zahŕňať vyňatie z pôsobnosti Charty základných práva a z ustanovení o obrane.

„Je možné, že tento manéver presvedčí voličov, že prijatie zmluvy neznamená, že Íri budú musieť zomierať za Gruzínsko a že krajina nebude nútená akceptovať potraty“, píše Laurent Pech. Dodáva, že balík by tiež mohol obsahovať dohodu o veľkosti Európskej komisie, kedže nedávny prieskum ukázal, že Íri by si radi ponechali svojho eurokomisára.

REKLAMA

REKLAMA