Die Welt: Solanu nahradí Miliband

Nemecký denník tipuje za nového šéfa zahraničnej politiky EÚ Davida Milibanda. Populárny britský minister zahraničia sa k dohadom nevyjadril, hovorca odkázal, že sa momentálne sústredí na svoju súčasnú úlohu.

Miliband
https://euractiv.sk

Bruselské kuloáre sú bohatšie o ďalšiu špekuláciu. Po detailných a prepracovaných úvahách o najpravdepodobnejšom personálnom obsadení postu stáleho predsedu Európskej rady (EurActiv, 7/5/08) a predsedu Európskeho parlamentu (EurActiv, 25/4/08) od roku 2009, sa po prvýkrát objavuje meno britského ministra zahraničných vecí Davida Milibanda.

Neďeľné vydanie nemeckého denníka Die Welt, s odvolaním sa na nemenovaného „vysokopostaveného európskeho diplomata“ identifikovalo Davida Milibanda ako možného nástupcu Javiera Solanu v modifikovanej funkcii vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskej únie.

Podľa denníka má Miliband podporu francúzskej vlády, ktorá bude v druhom polroku 2008 predsedať Európskej únii, i ďalších štátov. Voľba Milibanda by mohla, s prihliadnutím na vyváženosť, vylepšiť šance luxemburského premiéra Jean-Clauda Junkera stať sa prvým stálym predsedom Európskej rady.

Britské ministerstvo zahraničných vecí správu dementovalo. Hovorca sa obmedzil na vyjadrenie, že „minister zahraničia je plne sústredený na to, že je ministrom zahraničných vecí“ a informácia nemeckého denníka je pre nich „úplne nová“.

O Davidovi Milibandovi, 42-ročnej politickej hviezde Labouristickej strany, sa hovorí ako o možnom nástupcovi Gordona Browna. Po tom, čo odpstúpil Tony Blair, odmietol ponuku súperiť s Brownom o prvú pozíciu v strane. Ako obranca Lisabonskej zmluvy v britskom parlamente si dokonca vyslúžil urážky z radov vlastnej strany. Predseda poslaneckého výboru pre preskúmanie európskych záležitostí, Michael Connarty, prirovnal Milibandovo „ustupovanie zastrašovaniu EÚ“ k politike appeasementu Nevilla Chamberlaina voči ambíciám Adolfa Hitlera.

V Európskej politike je Miliband považovaný za priateľa európskej integrácie, nerád by ale mal z EÚ „superšát“. Ako raz povedal, jeho vlastná rodinná história „odráža konflikt, ktorý rozdelil kontinent a hodnoty, ktoré ho neskôr spojili.“ Je si vedomý hrozby klesajúceho významu Európy v horizotnte 50 rokov, úlohami Európy je preto podľa neho maximalizovanie benifitov globalizácie, vyrovnanie sa s hrozbami s pomocou „hard“ a „soft power“ a prekonanie náboženských, regionálnych a kultúrnych konfliktov. Známy je tiež ako horlivý bojovník proti klimatickým zmenám.

Od novembra 2009, po voľbe nového Európskeho parlamentu a zostavení novej Európskej komisie, bude šéf zahraničnej politiky EÚ zároveň podpredsedom EK zodpodvedným za vonkajšie vzťahy Únie, samozrejme za predpokladu, že Lisabonská zmluva bude ratifikovaná vo všetkých členských krajnách. Diskusia o personálnom obsadení niektorých z kľúčových postov Únie by sa mohla začať na najbližšom summite EÚ (v júni, kedy už bude známy výsledok írskeho referenda), oficiálne až po ukončení ratifikačného procesu.

REKLAMA

REKLAMA