Diskusia o Ústave pokračuje

Francúzsko a Holandsko, dva zakladajúce štáty Európskej únie, ktorých občania v referendách odmietli Európsku ústavu, opäť diskutujú o jej podobe a budúcnosti Únie.

 

Krátka správa

„Otec” Ústavnej zmulvy, predseda Konventu, ktorý Ústavu pripravoval a bývalý francúzsky prezident Valéry Giscard d’Estaing sa stále nevzdáva nádejí na prijatie Ústavy. V rozhovore pre Financial Times vyjadril svoje prianie, aby Francúzsko dalo Ústavnej zmluve druhú šancu. Po budúcoročných prezidentských voľbách by malo Francúzko znovu zvážiť problematiku Ústavy a buď usporiadať druhé referendum, alebo ju scháliť v parlamente. Ak by sa Ústava schvaľovala v parlamente, hladko by podľa názoru d’Estainga prešla. Jeden zo silných kandidátov na post prezidenta Nicolas Sarkozy nazačil možnosť ratifikácie pozmenenej Ústavy v parlamente.

Ratifikácia Ústavy v 16 členských štátov EÚ je podľa bývalého francúzksho prezidenta dostatočným dôvodom na neskladanie zbraní. Zopakovanie referenda v tejto záležitosti nepovažuje za nedemokratické: „Občania majú právo zmeniť názor. Môžu si uvedomiť, že urobili chybu“. Minulotýždňový výskum verejnej mienky, ktorý zverejnil denník Liberation naopak ukázal, že občania svoje rozhodnutie v referende neľutujú a Ústavu by opäť odmietli (pozri EurActiv.sk 18. máj 2006).

Holandská vláda poslala 19. mája Európskemu parlamentu list, v ktorom vyjadrila svoje názory na budúcnosť EÚ založené na internetovom výskume verejenej mienky v Holandsku. Výskum na vzorke 100 000 respondentov ukázal, že až 65% z nich si myslí, že Európske zmluvy potrebujú revíziu, ale 50% nechce zmeny uskutočniť cez Ústavu.

Holandská vláda odmietla myšlienku opätovného konania referenda v krajine, ale je naklonená zmenám v zmluvách. Na druhej strane si myslí, že procesy rozširovania by sa mali načas zabrzdiť. Nadpolovičná väščina holandskej verejnosti je proti vstupu Rumunska a Bulharska do EÚ a čísla proti členstvu niektorých balkánskych krajín, či Turecka sú ešte vyššie.

Ďalšie zistenia výskumu hovoria, že aj napriek faktu, že tempo integrácie je podľa Holanďanov rýchle, v niektorých niektorých špecifických otázkach by paradoxne uvítali silnejšiu rolu Únie. Ide najmä o otázky terorizmu, imigrácie a životného prostredia. Tieto zistenia „nahrávajú do kariet” Komisii, ktorá nedávno navrhla odstránenie národného veta z oblasti spravodlivosti a trestných záležitostí.

REKLAMA

REKLAMA