Dobrovoľné prerozdeľovanie migrantov bude bez Maďarska a Bulharska

Krajiny, ktoré samé čelia náporu migrantov sa programu na riešenie utečeneckej krízy zúčastnia len symbolicky.

Členské štáty sa do konca júla musia dohodnúť na dvojročnom programe, v rámci ktorého si prerozdelia približne 40 000 migrantov, ktorí dorazili do Talianska a Grécka a 20 000 utečencov z táborov mimo Európy. Týmto spôsobom sa EÚ snaží pomôcť dvom stredomorským členským štátom, ktoré migrantom slúžia ako vstupná brána do únie.

Pred stretnutím ministrov vnútra členských krajín, ktoré sa uskutoční 9. júla v Luxemburgu sa však ukazuje, že európski lídri budú musieť do programu zakomponovať viacero nových kompromisov. O výnimku žiada Maďarsko ale aj Bulharsko, ktoré podobne ako TalianskoGrécko čelia veľkému náporu nelegálnych migrantov.

Maďarský veľvyslanec vo Francúzsku Georges Karolyi vidí najväčší problém v „deravom“ migračnom systéme Grécka. „Migranti, ktorí dorazia do Maďarska takmer určite prešli Gréckom, ale Maďarsko je prvé miesto, kde budú registrovaní, a tým pádom ich iné štáty posielajú späť k nám. Teraz ich ale odmietame prijímať,“ tvrdí diplomat s tým, že tzv. dublinské nariadenia neboli navrhnuté tak, aby sa vyrovnali s vysokým počtom prisťahovalcov.

Podľa nariadenia Dublin III, ak chce migrant získať status utečenca, musí sa zaregistrovať v prvej krajine EÚ, do ktorej vkročí. Avšak každá krajina uplatňuje tieto pravidlá odlišne. Maďarskí vládni predstavitelia tvrdia, že Gréci  tieto nariadenia ignorujú úplne, Taliani ich uplatňujú nekonzistentne.

Dôsledky týchto medzier v systéme sú vážne najmä pre krajiny ako Maďarsko. Bez odtlačkov prstov totiž nemôžu migrantov poslať späť do Grécka. Podľa štatistík sa tak do krajiny každý mesiac dostane 10 000 nelegálnych migrantov.

Výnimka udelená

Maďarský premiér Viktor Orbán na poslednom summite požiadal európskych lídrov, aby bola Budapešti udelená výnimka zo spoločného európskeho programu.

Maďarsko kvôli nelegálnym migrantom plánuje okrem iného vybudovať 4 metrový múr na hranici so Srbskom. Prívalu migrantov sa snažia zabrániť už na hranici medzi Srbskom a Macedónskom. Od minulého týždňa tam hliadkujú aj maďarskí, nemeckí a rakúski policajní dôstojníci.

„Kolegovia z Maďarska a vozidlá s termovíziou sú už na Srbsko-macedónskej hranici.. vytvorili sme aj spoločnú databázu migrantov,“ citovala minulý týždeň riaditeľa srbskej polície Milorada Veljovića tlačová agentúra Beta.

Predseda  Európskej rady Donald Tusk na tlačovej konferencii 26. júna sľúbil, že zohľadní akej situácii čelia Maďarsko a Bulharsko. „Od začiatku roka viac ako tretinu všetkých žiadostí o azyl registrovali v Maďarsku, to je viac ako v Taliansko,“ zdôraznil Tusk.

„Tieto dve krajiny budú hrať symbolickú úlohu. Nebudeme ich žiadať, aby prispeli tak, ako ostatné štáty,“ potvrdil.

Slovensko navýši kapacity a pomôže susedom

Hoci krajiny EÚ sa na poslednom summite dohodli na dobrovoľnom prerozdelení migrantov, distribučný kľúč ešte nie je jasný. Komisia sa domnieva, že migranti by mali byť rozdelení v pomere k populácii členskej krajiny. Očakáva sa však, že krajiny samé navrhnú, koľko žiadateľov o azyl sú ochotné prijať.

Poľsko už avizovalo, že príjme približne 60 kresťanských rodín zo Sýrie. Český premiér Bohuslav Sobotka vyhlásil, že Česko je pripravené dobrovoľne prijať asi stovku utečencov.

Slovenský minister vnútra Robert Kaliňák nedávno v Českej televízii naznačil, že Slovensko môže navýšiť svoje kapacity z 300 na 500 osôb ročne, pričom plánuje pokračovať v tzv. humanitárnych transferoch, ktoré pripravujú utečencov na život v cieľovej krajine.

Kaliňák ďalej uviedol, že Slovensko ponúkne pomoc aj Maďarsku a Rakúsku, ktoré čelia náporu migrantov a to najmä z Balkánu.

Ekonomickí migranti nie sú vítaní

Kaliňák v relácii Otázky Václava Moravca pripomenul, že skúsenosti zo Španielska naznačujú, že účinným opatrením v boji s ilegálnou imigráciou je dôsledné vracanie utečencov, ktorí nemali právo na azyl. „Veľmi rýchle návraty a jasné preukázanie, že ekonomických migrantov Európa nebude tolerovať, to je riešenie, ktoré okamžite pomôže," vyhlásil.

EÚ ročne vráti do krajiny pôvodu iba 39 percent ekonomických migrantov, ktorí nemajú nárok na medzinárodnú ochranu. 

„Tí sú prevádzačom ochotní zaplatiť vysoké ceny, aby sa dostali do Európy, pretože vedie, že akonáhle sú v EÚ, majú dobrú šancu zostať tu a to aj v prípade, že dostanú nariadené EÚ opustiť,“ pripustil eurokomisár pre migráciu Dimitris Avramopoulos.

„Účinnosť systému návrtu nelegálnych migrantov musí byť vylepšená, pri plnom rešpektovaní ľudskej dôstojnosti. Musíme zabezpečiť, aby ich krajiny pôvodu prijali späť,“ dodal eurokomisár v dokumente určenom pre ministrov.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA