Estónsko ratifikovalo Euroústavu

Estónsko sa 9. mája 2006 stalo pätnástou členskou krajinou EÚ, ktorá jasnou väčšinou v parlamente ratifikovala „nešťastnú“ Európsku ústavu. Očakáva sa, že ďalšie v poradí bude Fínsko.

 

Pozadie

Ústavná zmluva, podpísaná v roku 2004, mala za cieľ zefektívniť inštitúcie EÚ a zlepšiť rozhodovanie v rozšírenom bloku 25 členských krajín. Pre vstup zmluvy do platnosti je potrebná ratifikácia všetkými členskými štátmi. Po negatívnych výsledkoch referend vo Francúzsku a Holandsku v lete 2005 však ratifikačný proces pozastavilo 8 krajín, aby tak prinútili EÚ k plánovanému. „obdobiu reflexie“, týkajúcemu sa novej ústavy.

Estónsko si pre schválenie textu symbolicky vybralo Deň Európy (9. máj), čím zvýšilo počet členských krajín, ktoré Ústavu ratifikovali, na 15: Belgicko, Cyprus, Estónsko, Grécko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Rakúsko, Slovensko (Ústavu schválil parlament, no chýba podpis prezidenta), Slovinsko, Španielsko a Taliansko.

Otázky

Jediná komora estónskeho parlamentu Riigikogu hlasovala za Euroústavu pomerom 73 hlasov za a jeden proti. Nebolo zaznamenané žiadne zdržanie, a pred budovou parlamentu demonštrovala iba malá skupinka odporcov Ústavy proti údajnému zrodu „federálnej Európy”.

Podľa predsedu Ústavného výboru Urmasa Reinsalu ide zároveň o idealistický i pragmatický krok, pretože Ústavná zmluva podporuje prehlbovanie európskeho integračného procesu i efektívnejší systém riadenia v Európe, a zároveň je výhodná pre legislatívne a politické záujmy Estónska.

Ďalší predstavitelia zdôraznili význam estónskej ratifikácie v širšej súvislosti „obdobia reflexie“ Ústavy: „Verím, že schválením zmluvy sme významným spôsobom prispeli k budúcnosti Európskej únie ako celku,” uviedol estónsky premiér Andrus Ansip a dodal, že jeho krajina „prejavila [svoju] túžbu participovať na procese formovania európskej budúcnosti.“

Politickí analytici sú však menej nadšení. Hoci prieskumy od vstupu Estónska do Únie v roku 2004 ukazujú stabilnú úroveň podpory pre členstvo v EÚ (67% v apríli 2005), postoje k euru a ďalším súvisiacim otázkam sú skôr zmiešané, a väčšina Estóncov zaujíma vlažný postoj k pre nich vzdialenému a elitnému projektu EÚ.

Pozície

Aktuálny predseda Rady EÚ Wolfgang Schüssel považuje ratifikáciu ústavy v Estónsku za dôkaz, že zmluva nie je mŕtva: „Estónsko ratifikovalo Ústavnú zmluvu, Fínsko tak urobí, čo znamená, že zmluvu schválilo 16 krajín. Dve s pozitívnym výsledkom referenda,“ uviedol, s presvedčením, že „Ústava dostane druhú šancu, už len preto, že zmluva z Nice nefunguje.”

Fínska prezidenta Tarja Halonen na pro-európskom seminári vo Fínsku 8. mája významne spochybnila presvedčovaciu schopnosť krajín, ktoré Ústavu ratifikovali, smerom ku krajinám, ktoré zmluvu odmietli. Neverí, že „potenciálna ratifikácia vo Fínsku významne zvýši perspektívy Ústavy v ďalších krajinách EÚ,” píše denník Helsingin Sanomat. „Samotná ratifikácia bola cieľom, a mala by sa uskutočniť, no je toto zmluva, ktorá bude v konečnom dôsledku ratifikovaná?” kladie si otázku fínska prezidentka.
Európska komisia uvítala ratifikáciu Ústavy v Estónsku,” uviedol Mikolaj Dowgielewicz.

Nasledujúce kroky

  • Fínsko by malo ratifikovať návrh Ústavy začiatkom rotujúceho predsedníctva v júli 2006. Parlament bude o otázke diskutovať 10. mája.
  • Júnový európsky summit sa bude venovať budúcemu smerovaniu Únie.

REKLAMA

REKLAMA