EÚ ako komunikačná výzva

Viac koordinácie do informovania o EÚ na národnej úrovni a lepšia prezentácia toho, ako Slovensko vstupuje do rozhodovania v európskych inštitúciách - sú niektoré z odporúčaní, ktoré padli na diskusii z cyklu „EU Stakeholder Brunch“.

Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci s informačným portálom EurActiv.sk zorganizovali 19. septembra prvé zo série podujatí „EU Stakeholder Brunch“.  Témou diskusného podujatia bola otázka „Ako komunikovať Európu?“.

Dušan Chrenek, Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

  • Európska komisia (EK) je často sama ponechaná, aby vysvetľovala a obhajovala rozhodnutia a legislatívu, vo forme v akej sa prijali, vrátane zmien z dielne Rady (členských štátov) a Európskeho parlamentu (EP), s ktorými nemusí celkom stotožňovať. Členské štáty málokedy obhajujú, čo sa nakoniec prijalo, podobne aj europoslanci majú na veci každý svoj názor, čo má za následok, že sa komunikácia sa triešti, resp. je celá ponechaná na pleciach Komisie.
  • Pre EK je kľúčové, aby občania vedeli využívať svoje práva a možnosti, ktoré EÚ ponúka a tiež aj to, aby vnímanie EÚ na Slovensku bolo čo najlepšie. Z vysokých čísiel podpory sa Slovensko dostalo nižšie, už nie sme jednoznační eurooptimisti, ktorí sa „len“ nezúčastňujú eurovolieb. Existujú obavy, že do budúcnosti to bude ešte horšie.
  • Mýty o únii, ktoré sú mediálne príťažlivé je veľmi jednoduché pochopiť a presviedčajú ľudí, že EÚ sa nevenuje ich situácii.
  • Na druhej strane, majú ľudia od EÚ prehnané očakávania. Očakávali, že so vstupom do EÚ sa výrazne zvýši ich životná úroveň a nastanú zmeny aj tam, kde EÚ nemá výrazné kompetencie. Súčasný európsky politický systém takéto očakávania nemôže naplniť.
  • Ľudia napriek tomu, že si uvedomujú, že pozitíva členstva v EÚ prevažujú and negatívami, neprišli voliť do EP. Nedá sa už hovoriť o tom, že by bolo o EÚ málo informácií. Prieskumy verejnej mienky vykazujú protichodné vnímanie subjektívnej informovanosti.
  • V komunikácii by pomohla lepšia koordinácia komunikácie medzi európskymi inštitúciami, ale aj národnými inštitúciami.
  • Komunikačne je nešťastné, že kontroverzie v európskych veciach sa neprezentujú ako súboj myšlienok, ale skôr ako výsledok chybného bruselského systému.
  • Aj pri rešpektovaní logiky volebného cyklu, by národní politici mohli lepšie komunikovať a vyhýbať sa  komunikácii: „My sme dosiahli, my sme vyrokovali…“  v prípade pozitívnych vecí a odkazu  „Brusel rozhodol,“ v prípade negatívnejších.
  • Priestor na zlepšenie je aj v komunikácii eurofondov.
  • Je potrebné sa viac zamerať na mladých ľudí – napríklad prostredníctvom začlenenia EÚ do učebných osnov a informačných kampaní cielených pre mladých ľudí.
  • V médiách by bolo potrebných viacej relácií o EÚ, neostávať len na úrovni krátkych správ. Treba pri tom dbať na to, aby bolo spravodajstvo vyvážené a nie zavádzajúce. Viac ako o kvantite je to skôr o kvalite, vyváženosti a forme.
  • Citeľne chýba v oblasti komunikácie koordinačná úloha na národnej úrovni v podobne jednej poverenej inštitúcia, ktorá koordinuje aj šírenie informácií o EÚ.

Peter Javorčík, štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR

  • Trend vo vnímaní EÚ na Slovensku z vysoko pozitívnych čísiel sa nenápadne mení.  Prieskumy ukazujú, že sme stále nad priemerom vo vnímaní benefitov členstva, zaostávame v tom, ako rozumieme fungovaniu EÚ.
  • Únii nerozumieme a stále sa celkom necítime byť jej súčasťou. Len 37 % ľudí si myslí, že Slovensko má nejakú relevanciu na európskej úrovni.
  • Úlohou MZVaEZ je presadzovanie slovenských, komunikačne je to náročné, nakoľko často ide o delikátne záležitosti a za zatvorenými dverami.
  • Chýba orgán na centrálnej úrovni, ktorý by mal komunikáciu EÚ v domácich podmienkach v popise práce. V minulosti takto systém nastavený bol, dnes sme sa od toho skôr posunuli.
  • Voľby do EP na chvíľu zdôraznili problém komunikácie EÚ, opäť ale odchádza do úzadia. Pred voľbami sa robilo mnoho aktivít a komunikácie v súvislosti s 10. výročím vstupu. Voľby sú však politický proces, čo bol rozmer, ktorý pri pripomínaní si 10. výročia chýbal.  
  • Slovenské predsedníctvo v Rade EÚ (2016) predstavuje komunikačnú príležitosť. Snahou bude na jednej strane priblížiť úniu ale aj vyslať informáciu dovnútra, že sme pevnou a centrálnou súčasťou EÚ. Veľa bude záležať aj od tematických priorít predsedníctva so slovenskými špecifikami.
  • V otázke, ako predať výstupy európskych rokovaní ako produkt môže pomôcť aktuálna ambícia EÚ – „To be big on the big things and small on the small things.“
  • V opačnom prípade nám malý problém ako bola regulácia fľašiek olivového oleja vedia úplne narušiť imidž toho, čo európske inštitúcie robia. Prispieť by malo portfólio holandského komisára Fransa Timmermansa ako filter výstupov EK v snahe vystríhať sa rôznych negatívnych dopadov.

Lukáš Diko, riaditeľ centier spravodajstva a publicistiky RTVS

  • Spravodajský post RTVS v Bruseli umožňuje komunikovať EÚ zrozumiteľne, čo sa osvedčilo pri informovaní o voľbách do Európskeho parlamentu.
  • Z prieskumu verejnej mienky, ktorý si RTVS nechala vypracovať v spolupráci s ČT vyplynulo, že oblasti, kde ľudia vnímajú EÚ pozitívne sú možnosť cestovať a pracovať v zahraničí, čiastočne eurofondy.
  • Veľa oblastí, kde vnímajú vplyv EÚ negatívne súvisí so sociálnou situáciou a nezamestnanosťou, ktoré tiež spájajú s členstvom v EÚ
  • Už v kampani a diskusii pred vstupom Slovenska do EÚ sa riešilo najmä, aby sa na referende zúčastnilo dosť ľudí. Nediskutovali sme o fungovaní EÚ. Keď to teraz porovnáme s referendom v Škótsku, zúčastnilo sa 80 % ľudí a rozhodli sa. Dlhé obdobie diskutovali faktograficky, možno s emóciami a históriou, ale diskutovali o tom, čo prinesie „áno“ a čo „nie“. Je potrebné aj v médiách  takúto diskusiu nastoliť.
  • Čiastočne z prieskumu vyšlo aj to, že sa ľudia sa nestotožňujú s EÚ, kvôli rôznych materiálnych podmienkach života  v jej častiach.
  • Hlavnú televíznu debatu kandidátov na post predsedu EK pred eurovoľbami sledovalo na RTVS 34 000 ľudí, čo je podľa peoplemetrov 1,8 % ľudí, ktorí boli v tom čase pri obrazovkách.
  • Európske spravodajstva tvorí na RTVS medzi 5 a 10 % spravodajstva každý mesiac
  • Komunikovať úniu zrozumiteľne nie je len úloha pre médiá, ale je to najmä úloha pre európske inštitúcie, aby bežní ľudia chápali o čom hlasujú.

Diskusia:

  • Ľudia vnímajú, že slovenskí politici nedostatočne presadzujú slovenské záujmy na pôde EÚ. Je to dôsledok toho, že na národnej úrovni sa málo vysvetľuje, prečo Slovensko podporilo konkrétne rozhodnutia.
  • Z pohľadu občana je jedno, čo je komunikuje EK, členská krajina alebo EP.
  • Ľudí nezaujíma ani tak spôsob fungovania EÚ, ale aké konkrétne projekty, ktoré EÚ priniesla a čo to konkrétne pre nich znamená
  • Keď sa diskutuje o ťažších témach ako je napríklad monetárna únia, záujem médií okamžite klesá a inštitúcie sú tlačené do tém s „tvrdými číslami.“
  • Neúčasť vo voľbách do EP je len odrazom prehlbujúceho sa nezáujmu o veci verejné.
  • Ľudia majú pocit, že žiadne  verejné orgány (národné či európske) sa nezaujímajú o ich problémy.
  • Informácií je až príliš veľa a ľudia ich začínajú vnímať ako propagandu aj úprimnú snahu inštitúcií, lebo sa vyzdvihujú len pozitívne veci a nedáva sa priestor na dialóg. Ak sa aj priestor dáva, diskusia ide po povrchu.
  • Inštitúcie EÚ a národné by mali vytvárať len platformu na to, aby všetci ostatní „aktéri“ komunikovali, hoci aj negatívne.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA