EÚ bude oslavovať 50. výročie

Zatiaľ čo sa európski lídri pripravujú na oslavu 50. výročia podpisu Rímskej zmluvy, ktorá sa bude konať v Berlíne 25. marca 2007, na verejnosť vystupujú nezhody ohľadne deklarácie, ktorá má vyzdvihnúť najväčšie úspechy EÚ a jej budúce perspektívy.

Pozadie:

Oslavy vyvrcholia podpísaním Berlínskej deklarácie, ktorá je koncipovaná v slávnostnom duchu. Hlavná pozornosť by v jej texte mala byť venovaná historickým úspechom, spoločným hodnotám, výzvam a budúcej vízii EÚ.

Podľa nemeckých predstaviteľov jej text „nebude napísaný v bruselskom žargóne, ale bude ľahko čitateľný pre každého.“

Dvojstránková deklarácia podčiarkne historické úspechy EÚ spojené so slobodou, prosperitou a solidaritou.

Ďalej upozorní na základné princípy „komunitárnej metódy“, akými sú rovnosť členských štátov, transparentnosť a solidarita.

Iná časť textu bude hovoriť o základných hodnotách, na ktorých je Európska únia postavená, s dôrazom na nedotknuteľnosť ľudskej dôstojnosti.

Záverečná časť Deklarácie bude venovaná výzvam budúcnosti, akými sú boj s klimatickými zmenami, zahraničná a bezpečnostná politika, vnútorná bezpečnosť, občianske slobody a spoločenská zodpovednosť firiem.

Otázky:

Sporný text bol starostlivo pripravovaný nemeckým predsedníctvom a tajne konzultovaný s členskými štátmi a inštitúciami EÚ.

Český prezident Václav Klaus podrobil kritike iba pár dní pred prijatím deklarácie „netransparentnú” metódu, akou bol text koncipovaný.

Jeden z najcitlivejších bodov textu tvorila zmienka o ústavnej zmluve, ktorá z neho bola kvôli tvrdému odporu zo strany členských štátov ako napríklad Veľká Británia a Poľsko napokon vypustená. Namiesto nej sa v Deklarácii spomína „zmluva” alebo ešte všeobecnejšie „inštitucionálna reforma“.

Ďalšími spornými otázkami bolo zaradenie spoločnej meny a procesu rozširovania medzi úspechy EÚ. Veľká Británia sa nakoniec nepostavila proti zmienke o eure napriek tomu, že nie všetky členské krajiny sú súčasťou eurozóny.

Pohľady členských štátov EÚ na rozširovanie Únie, hlavne čo sa týka toho nadchádzajúceho, sa výrazne líšia. Niektoré krajiny, ako napríklad Veľká Británia, podporujú budúce rozširovanie, zatiaľ čo pre iné, ako Francúzsko, či Holandsko, hrala obava z ďalšieho rozširovania podstatnú úlohu pri odmietnutí európskej ústavy.

V texte sa taktiež neobjaví zmienka o židovsko-kresťanských koreňoch EÚ, keďže by to bolo pre štáty so silnou sekulárnou tradíciou, ako napríklad Francúzsko, krajne neprijateľné.

Podľa zdrojov z Komisie bude rok 2009 označený za cieľovú lehotu na schválenie inštitucionálnej reformy, pričom sa v texte neuvádza, o akú formu dokumentu pôjde. Nemecké predsedníctvo zdôraznilo, že Európska únia by mala prijať a ratifikovať novú zmluvu pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2009.

Deklarácia bude podpísaná predsedami Rady EÚ, Európskeho parlamentu a Európskej komisie. Niektoré zdroje však uvádzajú, že nie všetci lídri EÚ sú pripravení podpísať tento text.

Okrem toho sa očakáva, že nemecká kancelárka Angela Merkelová vyjadrí túžby nemeckého predsedníctva priviesť rokovania o európskej zmluve na „dobrú cestu“.

Pozície:

Kontaktná skupina európskej občianskej spoločnosti (EU Civil Society Contact Group) uviedla, že „ak si chcú európski lídri znovu získať dôveru svojich občanov, musia zmazať rozdiel medzi zámerom a skutkom.“

Európski priatelia zeme (Friends of the Earth Europe) žiadajú zrušenie Zmluvy o Euratome, ktorá bola podpísaná takisto v roku 1957. Argumentujú pritom faktom, že ide o „zastaralú zmluvu“ a že bolo „nehanebné dať prednostnú finančnú podporu drahému a nebezpečnému zdroju energie“.

Predseda BusinessEurope Ernest-Antoine Seillière zdôraznil, že inštitucionálna reforma EÚ nie je „taká ťažká úloha“ a podčiarkol zodpovednosť za ňu zo strany vlád, pretože EÚ „bez nej nebude mať budúcnosť“.

Predseda európskej parlamentnej frakcie EPP-ED Joseph Daul vyhlásil „Trvať na hodnotách, podporovať slobody, ale zároveň zaistiť bezpečnosť sú prvky, ktoré nás vždy zjednocovali.“

Podľa predsedu európskych socialistov Martina Schulza musí Berlínska deklarácia prispieť k preneseniu európskeho úspechu do konkrétnych činov v budúcnosti.

Miroslav Mikolášik (EPP-ED) pre denník SME uviedol, že za najväčší úspech integrácie považuje fakt, že “po 2. svetovej vojne sa európske národy dokázali spojiť nielen po ekonomickej, ale aj po politickej stránke. Európa tak zabezpečila mier a oblasť právneho štátu, prosperity a mieru dnes šíri aj za svoje hranice.“ 

Edit Bauer (EPP-ED) označila pre denník za najväčší úspech “znovuzjednotenie Európy“ a neželá si, aby sa hovorilo “o rozširovaní“. Pre budúcnosť únie je podľa nej najdôležitejšie, aby sa “Európania dohodli ako ďalej, aby prijali ústavnú alebo inú zmluvu, aby mohla únia efektívne pracovať.“ Bauer taktiež verí, že únia bude určite existovať aj o 50 rokov.

Milan Gaľa (SDKÚ) je presvedčený, že najvýznamnejšou udalosťou v histórii EÚ je “vstup nových krajín a samozrejme aj Slovenska“.

Monika Flašíková-Beňová (Socialisti) označila za najdôležitejší moment, “že sa vytvoril priestor na spoluprácu členských krajín a že nám únia vytvorila priestor na náš vstup do spoločenstva, aj keď sme neboli celkom pripravení“. Únia podľa nej bude o 50 rokov existovať, “no určite nie v takom stave ako dnes.“

Irena Belohorská (NI) vidí najväčší prínos EÚ v tom, že “jej príklad bol motorom demokratizácie nášho regiónu a EÚ dokázala vstrebať 12 nových členov“.

Ďalšie kroky:

  • Berlínska deklarácia bude pri príležitosti 50. výročia EÚ podpísaná 25. mája 2007.
  • Nemecké predsedníctvo plánuje predstaviť „cestovnú mapu“ pre ústavnú zmluvu na júnovom Summite EÚ.

REKLAMA

REKLAMA