EÚ čaká týždeň kyvadlovej diplomacie

Cestovať bude francúzsky prezident za nemeckou kancelárkou, šéf Euroskupiny do Grécka a grécky premiér do Berlína aj Paríža.

Situácia v Grécku bude opäť hlavnou výplňou rokovaní. Už v stredu, 22. augusta, očakávajú v Aténach prezidenta Euroskupiny (ministri financií štátov, ktorých menou je euro) Jean-Claude Junckera. Hovoriť bude s gréckym premiérom Antonisom Samarasom o žiadosti Grécka predĺžiť o dva roky fiškálny program.

Následne by mal Samaras vycestovať 24. augusta do Berlína a 25. augusta do Paríža. Schôdzka nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a francúzskeho prezidenta Francoisa Hollandea v nemeckom hlavnom meste je naplánovaná o deň skôr, 23. augusta.

Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble sa počas víkendového dňa otvorených dverí na svojom rezorte vyjadril, že dlhová kríza v eurozóne sa nemôže pre Nemecko stať „bezodnou jamou“, hoci by Nemecko zaplatilo za rozpad eurozóny najviac.

Veľké európske ekonomiky s najväčšími dlhmi, ŠpanielskoTaliansko, čoraz viac tlačia na Európsku centrálnu banku, aby pomohla znížiť rekordné výnosy z ich dlhopisov. Podľa nemeckého denníka Spiegel by sa mala Európska centrálna banka na stretnutí vedenia na začiatku septembra dohodnúť na ďalšom postupe.

Grexit možný, ale neželateľný

V rozhovore pre denník Frankfurter Rundschau sa člen výkonnej rady Európskej centrálnej banky Jörg Asmussen vyjadril, že hoci by bol Grexit „manažovateľný“, jasnou preferenciou však je, aby k nemu nedošlo.

Grexit by podľa neho nebol taký usporiadaný, ako si niektorí predstavujú:  „Bolo by to spojené so stratou rastu, vyššou nezamestnanosťou a bolo by to veľmi drahé – v Grécku, Európe ako celku a dokonca aj v Nemecku.“

Taktiež povedal, že ESM (trvalý euroval) predstavuje podľa neho lepší nástrojom pre krízu ako EFSF, je preto dôležité, aby právne vznikol, čo možno najskôr. Nemecký ústavný súd by mal rozhodnúť o tom, či je ESM a fiškálny pakt v súlade s nemeckou ústavou už 12. septembra.

Asmussen pripomína, že na to, aby mohla ECB intervenovať a pomôcť krajinám ako Španielsko a Taliansko, musia ich vlády najprv požiadať o pomoc cez existujúci mechanizmus EFFSF/ESM a plniť podmienky, ktoré sa na každú takúto pomoc vzťahujú.

Špekulácie pribúdajú

Médiami prebehla počas uplynulých dní správa, podľa ktorej sa Fínsko pripravuje na zánik eura. Pre britský denník The Daily Telegraph mal fínsky minister zahraničných vecí Erkki Tuomioja povedať, že sa na túto eventualitu pripravuje „akcieschopným plánom pre všetky možné scenáre.“

Agentúra Reuters navyše v materiáli o jeho vyjadreniach zle citovala, keď oveľa radikálnejšie vyhlásenie, že „buď sa odčlení juh alebo sever, pretože zvieracia kazajka v podobe tejto meny spôsobuje miliónom ľudí trápenie a ničí budúcnosť Európy,“ pripísala fínskemu ministrovi. V skutočnosti išlo o citáciu šéfa populistickej strany Praví Fíni Tomiho Soiniho.

Od vyjadrení Tuomioja pre britskú tlač sa dištancoval fínsky minister pre európske záležitosti Alexander Stubb, ktorý vyhlásil, že v žiadnom prípade nejde o stanovisko fínskej vlády. Neskôr aj sám Tuomioja uviedol, že titulok v Daily Telegraph bol vytrhnutý z kontextu.

Do diskusie o budúcnosti eurozóny sa zapojil aj rakúsky minister zahraničných vecí Michael Spindelegger. Požaduje, aby krajiny, ktoré nebudú plniť svoje sľuby v oblasti fiškálnej politiky, mohli byť v budúcnosti vylúčené z eurozóny. „Potrebujeme mať možnosť niekoho vylúčiť z menovej únie,“ uviedol rakúsky vicekancelár pre denník Kurier.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA