EÚ dnes rozhoduje o hrúbke svojej peňaženky

Parlament, Komisia a Rakúske predsedníctvo EÚ majú v tzv. trialógu 4. apríla 2006 poslednú šancu dohodnúť sa na výške a podobe rozpočtového rámca EÚ na obdobie 2007-2013.

 

Pozadie

Kameňom úrazu je požiadavka Parlamentu o navýšenie rozpočtu o 12 miliárd eur oproti dohode, navrhnutej Britským predsedníctvom v decembri 2005 vo výške 862,4 miliárd eur.

Pôvodný návrh rozpočtu vypracovaný Prodiho Komisiou na konci jej funkčného obdobia v roku 2004 počítal s ambicióznou porciou 1,24% HDP EÚ, tá sa však postupne počas rokovaní znižovala návrhmi ostatných európskych inštitúcií:

  • 8. jún 2005 – Parlament navrhol redukciu na 1,182% HDP EÚ
  • 16. jún 2005 – Luxemburské predsedníctvo schválilo zníženie na 1,057% HDP Únie
  • 1. december 2005 – Parlament hlasovaním o rezolúcii potvrdil svoju pozíciu (1,182%HDP EÚ)

Počas Britského predsedníctva bola schválená kompromisná dohoda o rozpočte vo výške 1,045% HDP Únie. Táto suma zostáva aj rokovacou pozíciou Rady, hoci Rakúske predsedníctvo naznačilo, že je naklonené jej úprave, aby sa dosiahla dohoda s Parlamentom.

Otázky

Europoslanci sa zhodli na tom, že niektoré nadnárodné programy ako Erazmus, Leonardo, transeurópske siete, programy na podporu konkurencieschopnosti a inovácií, kultúra, mládež a ochrana spotrebiteľa, ktoré sú veľkou pridanou hodnotou najmä pre dosahovanie Lisabonských cieľov, sú výrazne podfinancované. Analýza výsledkov týchto programov viedla k navrhnutiu navýšenia sumy rozpočtu o 12 miliárd eur. Po zoškrtaní výdavkov na tieto oblasti je podľa nich potrebné zvážiť na dopad podobných opatrení.

Napríklad zníženie výdavkov o 20 mld eur na transeurópske siete, ktoré obsahujú vyše 30 projektov vrátane výstavby železničných a cestných komunikácií v celej Európe, by mohlo spôsobiť výrazné straty, pretože dobudovanie týchto projektov prinesie zisk vo výške takmer 1% HDP EÚ. Netreba zabúdať ani na ekologické súvislosti, zvýšenie zamestnanosti, či skrátenie vzdialeností, ktoré takéto projekty sprevádzajú.

Členské štáty nie sú jednotné v otázke, o koľko by mal byť rozpočet navýšený, no zhodli sa na tom, že 1,39-percentná požiadavka Parlamentu je príliš vysoká. Posledný návrh Rakúskeho predsedníctva – zvýšenie o 1,8 miliardy eur, bol zamietnutý Švédskom a Veľkou Britániou.

Medzi ďalšie sporné otázky patrí výška celkových výdavkov na Spoločnú bezpečnostnú a zahraničnú politiku EÚ (SBZP) a tzv. nástroj flexibility, čo je suma prostriedkov, určená na financovanie nepredvídaných udalostí ako napríklad prírodné katastrofy. Francúzsko by uvítalo zvýšenie ročných výdavkov na SBZP na 300 miliónov eur. Parlament žiada navýšenie prostriedkov na pre nástroj flexibility z dnešných 200 na 500 miliónov eur ročne a Komisia navrhla kompromisných 250 miliónov eur s každoročným navyšovaním o 50 miliónov, čím by sa postupne dosiahol priemer 400 miliónov eur ročne. Proti takýmto úpravám sa však postavilo niekoľko členských štátov na čele s Veľkou Britániou.

Neschválenie rozpočtu by viedlo k rozpočtovému provizóriu, čo by výrazne ovplyvnilo najmä výšku čerpania prostriedkov z eurofondov pre nové členské štáty. V tomto prípade by bola ohrozená realizácia dlhodobých projektov.

Pozície

Podľa slovenského europoslanca a člena Rozpočtového výboru Európskeho parlamentu Vladimíra Maňku (SES) sa pri rokovaniach o rozpočte na úrovni Rady prejavili najmä egoistické, národné záujmy jednotlivých členských štátov a nedostatok solidarity. Vladimír Maňka je však optimista – tvrdí, že k dohode 4. apríla dôjde.

Slovenský europoslanec a bývalý minister financií, ďalší člen Výboru EP pre rozpočet Sergej Kozlík (Nezaradení) skonštatoval, že pri diskusiách o rozpočte sa „veľkým“ i „malým“ hráčom spomedzi členských štátov EÚ v podstate podarilo presadiť svoje záujmy: u veľkých krajín to bola snaha udržať index výdavkov (Nemecko), financovanie poľnohospodárstva (Francúzsko) či odklad postupného odbúravania tzv. Britského rabatu (Veľká Británia), malé členské krajiny Únie zas získali takmer trojnásobné navýšenie sumy, ktorú môžu vyčerpať z eurofondov. Dohoda o rozpočte by teda mala viesť k všeobecnej spokojnosti, aj on však zdôraznil, že dohodou utrpeli spoločné záujmy Únie, napríklad financovanie infraštruktúry, vzdelávania a solidarita medzi členskými štátmi. Rakúske predsedníctvo ako malá krajina podľa Kozlíka nemá dostatočný mandát na také náročné rokovania, akými otázky finančnej perspektívy nesporne sú. Aj on však, podobne ako Maňka, dúfa v dosiahnutie dohody, pretože by podľa jeho slov „upokojila situáciu“.

REKLAMA

REKLAMA