EÚ sa bude zaoberať Klausovou požiadavkou

Vláda ČR predloží Klausovu žiadosť o výnimku z Charty vládam EÚ na posúdenie. V podobe, v akej ju žiada prezident je ale nepriechodná.

Pozadie

Klaus po prvýkrát priznal, že má pred podpísaním Lisabonu ešte aj inú podmienku ako rozhodnutie Ústavného súdu ČR, v telefonickom rozhovore so švédskym premiérom Fredrikom Reinfeldtom. (Švédsko do konca roka predsedá EÚ). Od neho informáciu rozšírila tlčová agentúra Reuters. Klaus sa následne ohradil, že obsah ich konverzácie mal na základe vzájomnej dohody zostať dôverný. To zase poprela Reinfeldtova hovorkyňa, ktorá tvrdila, že o informovaní novinárov bol pražský Hrad informovaný a nevzniesol žiadne námietky.

Podľa Václava Klausa Charta základných práv EÚ (ktorej záväznosť predpokladá Lisabonská zmluva) umožní „obchádzať české súdy a uplatňovať napr. majetkové požiadavky osôb vysídlených po II. svetovej vojne priamo u Súdneho dvora EÚ a môže viesť k “preskúmavaniu už platných rozhodnutí českých súdov“. Celé vyhlásenie nájdete tu.

Otázky

„Vláda s poľutovaním konštatuje, že táto podmienka k Lisabonskej zmluve od prezidenta republiky nikdy nezaznela a nezaznela na počas ratifikačného procesu  v parlamente českej republiky.“ Napriek tomu je kabinet Jan Fischera ochotný pokúsiť sa vyjsť Klausovi v ústrety.

„Vláda však po dôkladnom posúdení všetkých vnútropolitických a zahraničnopolitických súvislostí deklaruje svoju pripravenosť rokovať s európskymi partnermi o možnom riešení situácie, ktorá nastala,“ uvádza sa v stanovisku vlády. Fischer ale tiež povedal, že vláda sa s Klausovými obavami nestotožňuje.

Na oplátku ale od prezidenta požaduje „jednoznačnú garanciu“, že po skončení konania na ústavnom súde – nevznesie ďalšie výhrady a zmluvu podpíše.

Je otázke aká cesta sa zvolí ak by aj na zasadnutí Európskej rady v dňoch 29.-30. októbra bola vôľa Klausovi vyhovieť. Vláda vidí realisticky politickú deklaráciu krajín EÚ.

Prezidentov tajomník Ladislav Jakl ale denníkom Irish Times a Lidové noviny jasne povedal, že Klaus nestojí o záruky v írskom štýle. „Írska cesta je úplne nedostatočná, záruky pre Írsko nie sú zárukami, bola to politická deklarácia v štýle, aby sa írsky vlk nažrala a lisabonská koza ostala celá“. Navrhuje, aby sa k zmluve pripojil podobná dodatok, aký si vyjednalo Poľsko. To by ale znamenalo jej opätovnú ratifikáciu vo všetkých krajinách dvadsaťsedmičky, čo však Únia nikdy nepripustí.

Podľa odborníkov prelomenie Benešových dekrétov ani iné retroaktívne pôsobenie Charty základných práv EÚ nehrozí. „Mňa pán prezident osobne menoval profesorom európskeho práva a ako taký hovorím, že spätné pôsobenie európskeho práva na Benešove dekréty nie je možné“, povedal Českej televízii šéf katedry európskeho práva na Univerzite Karlovej Michal Tomášek.

„Mňa by zaujímalo, o čo sa opiera obava, že by sa snáď na základe tejto Charty základných práv mohol ktokoľvek domáhať nejakých majetkových nárokov, ktoré sa odohrali pred viac ako 60 rokmi. Ja som nič také v tej listine nečítal (…), divil sa nad námietkami prezidenta i generálny tajomník Ústavného súdu Tomáš Langášek.

Bývalá vláda Mirka Topolánka si tiež uvedomovala, že útok na Lisabonskú zmluvu môže prísť práve z tohto smeru a preto už marci na summite Únie presadila politickú deklaráciu, ktorá jasne hovorí, že retroaktivita Charty na české zákonodarstvo „najmä z rokov 1940 až 1946“ nie je možná.

Výnimky z Charty základných práv dostali Poľsko, Veľká Británia a nasposledy, v podobe prechodných politických garancií aj Írsko.

  • Ďalšie prieťahy na súde?

Senátori za ODS, ktorí predložili sťažnosť na Lisabonskú zmluvu českému Ústavnému súdu, dnes oznámili, že plánujú svou sťažnosť doplniť. To by mohlo súdu spôsobiť ďalšie priťahy v posudzovaní dokumentu EÚ a jeho súladu s českým ústavným poriadkom. Doplnenie by sa malo týkať tých častí, v ktorých Lisabonská zmluva mení Rímske zmluvy, informoval portál aktuanle.cz


Zapojiť do diskusie k téme sa možete tu

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA