EÚ zvažuje prísnejšiu kontrolu rozpočtov

Za posledné dva roky sa krajiny EÚ silo zadlžili. Komisia pripravuje opatrenia, ktoré by mali zabrániť nadmernému rastu verejných dlhov. V snahe o prísnejšie pravidlá má aj podporu niektorých členských krajín.

Podľa Komisie zaznamenala EÚ „v mierovom období historicky najväčší medziročný nárast“ pomeru dlhu k HDP. Zo 61,5% v roku 2008 poskočil na 72,6% v 2009.

V roku 2011 by mal dosiahnuť dokonca 83,7%, resp. 88% pre krajiny eurozóny. To je výrazne nad 60% hranicu predpisovanú Paktom stability a rastu.

V súvislosti s globálnou finančnou krízou a pokračujúcou gréckou tragédiou sa Komisia a niektoré členské krajiny snažia o prijatie nových, prísnejších nástrojov kontroly verejných financií v EÚ. „Teraz je čas byť odvážnym“, povedal nemenovaný predstaviteľ Komisie.

„Diskusia o dlhu by bola ešte pred rokom tabu. Teraz vnímame všeobecnú podporu, ktorá sa však môže o tri mesiace opäť stratiť“, dodal.

Komisár pre hospodárske otázky Olli Rehn včera (5.mája) pri predstavovaní ekonomických predpovedí Komisie reagoval na konkrétnu požiadavku Nemecka a Francúzska a vyhlásil, že Európa si musí „viac všímať dlh, nie len deficit“.

Vyššia transparentnosť 

Väčšia pozornosť voči dlhu znamená, že Eurostat, štatistický úrad Európskej komisie, možno dostane „poloaudítorské“ úlohy pri monitorovaní rozpočtovej disciplíny nie len národných vlád, ale aj regionálnych a miestnych orgánov, povedal hovorca komisára Rehna.

Vlády tak nebudú môcť zakrávať „diery“ v rozpočte v decentralizovaných kapitolách, ako sa to dialo čiastočne v Grécku.

Nový dlhový limit?

Vyššia transparentnosť však nestačí. V oznámení o sprísnení kontroly v eurozóne, ktoré má byť zverejnené na budúcu stredu (12.mája), by mala Komisia navrhnúť prísnejšie opatrenia.

O ich detailoch sa stále diskutuje, Brusel však zvažuje vytvorenie nového postupu proti porušovaniu zmlúv. Mal by zvýšiť tlak na krajiny, ktorých verejný dlh sa dostal spod kontroly.

Väčšina krajín eurozóny je nad 60% limitom (podiel dlhu k HDP), predpisovaným Paktom stability a rastu. NemeckoFrancúzsko žiadajú sprísnenie opatrení proti previnilcom.

Podľa plánov zvažovaných Komisiou by mohol byť navrhnutý nový absolútny limit dlhu, alebo by bola obmedzená rýchlosť jeho rastu. Zvažovalo by sa aj zloženie dlhu, čo zvýhodní krajiny, v ktorých dlhu prevažujú domáce záväzky nad dlhmi voči mimoeurópskym investičným bankám.

Ak sa takýto systém prijme, Grécko nebude jedinou krajinou pod drobnohľadom. Taliansky dlh dosiahol v minulom roku 117,8% HDP, vysoko nad limitom je aj Belgicko (104%), Írsko (96,2%) a Portugalsko (91,1%). Francúzsko, ktoré podporuje sprísnenie pravidiel, má samo dlh vo výške 87,6% HDP.

Hovorca Európskej rady vyhlásil, že všetko je ešte otvorené. Lídri krajín eurozóny budú o týchto otázkach diskutovať na zajtrajšom summite.

Zníženie dlhu si bude vyžadovať nepríjemné opatrenia – vrátane zrušenia časti hospodárskych stimulov, vytvorených počas finančnej krízy. Prispôsobovanie musí ísť „v mnohých prípadoch výrazne za hranicu 0,5% HDP ročne“, tvrdí Komisia.

Skúsenosti však ukazujú, že to nie je nemožné. Pred finančnou krízou dokázalo Belgicko skresať dlh zo 130% začiatkom 90. rokov na 84,2% HDP (2007). Britský dlh dosahoval na konci druhej svetovej vojny 300% HDP, v roku 1990 už bol len 33%.

Trest – zníženie regionálnej pomoci

Diskutuje sa aj treste pre krajiny, ktoré porušia Pakt stability a rastu – zníženie príspevkov regionálnej pomoci. Nemusí sa to však týkať výšky dlhu, ale deficitu.

Nemecká kancelárka Angela Merkel včera zdôraznila, že opatrenia podporuje. „Časťou týchto sankcií musí byť aj suspendovanie peňazí z rozpočtu EÚ“, povedala na margo sprísnenia Paktu v Berlíne.

Komisár Rehn hovoril o podobných nástrojoch v apríli.

Pozície

Predseda Európskej rady Herman Van Rompuy oznámil, že piatkový mimoriadny summit eurozóny necúvne pred diskusiou o dôležitých otázkach. „Musíme urobiť zásadné reformy, a my tie reformy urobíme. Pre mňa a Európsku radu je to zásadná priorita“., povedal v stredu (5.mája).

Nemecká kancelárka Angela Merkel neskrýva zámery, s ktorými ide na piatkové stretnutie. „Tí, ktorí neplnia limit deficitu podľa Maastrichtskej zmluvy, by mali stratiť časť práva na peniaze zo štrukturálneho fondu, alebo poľnohospodárskeho (fondu)“, vyhlásila v stredu.

„A v krajnom prípade to neznamená nič iné, ako vziať hlasovacie práva notorickým hriešnikom, aspoň dočasne, a pre najextrémnejšie prípady musíme vyvinúť procedúru pre usporiadanú nesolventnosť členskej krajiny (eurozóny). Ak sú zmeny zmlúv nevyhnutné pre permanentnú stabilitu menovej únie, a to je vysoko pravdepodobné, potom bude vláda, a ja osobne, za nich lobovať.“

Začiatkom týždňa povedala francúzska ministerka hospodárstva Christine Lagarde v rozhovore pre denník Le Monde, že „musíme byť schopní konať efektívnejším spôsobom, keď sa dlh, deficit, či konkurencieschopnosť dostanú spod kontroly“.

Navrhla „vytvorenie mechanizmov prevencie a varovania, s cieľom skôr rozpoznať, kedy je krajina na pokraji straty kontroly nad svojim dlhom, deficitom, či konkurencieschopnosťou“.

Taliansko je však váhavejšie. Minister financií a bývalý komisár Franco Frattini včera podčiarkol, že „Pakt stability a rastu treba prispôsobiť, nie prekrútiť“.

Ďalšie kroky

  • 7.máj 2010: mimoriadny summit lídrov eurozóny v Bruseli
  • 12.máj 2010: Komisia predstaví oznámenie o založení systému posilnenej koordinácie politík, s prísnejším skúmaním skúmaní krajín eurozóny

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA