Eurokomisia stále nemá jasno v kompetenciách

Usporiadanie európskej exekutívy, tak ako ho predstavil José Manuel Barroso vo februári tohto roka, vedie k prekrývaniu zodpovedností a právomocí. Komisia tak stále v niektorých prípadoch hľadá svoj modus vivendi.

Predseda Európskej komisie pri tvorbe svojho nového tímu zásadným spôsobom prehádzal jednotlivé portfóliá, či rezorty. Dôsledkom toho je miestami náročný slalom komisárov a ich tímov v snahe vyhnúť sa otvorenej kolízii.

Som náhradník, či nie?

EurActiv ešte v marci informoval, že vysoká komisárka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku EÚ Catherine Ashtonová, ktorá je zároveň podpredsedníčkou Komisie,  by sa mala pri svojej nabitej agende spoliehať na pomoc ďalších troch eurokomisárov.

Minimálne jedna z nich si však nie vedomá, že bola poverená takouto úlohou. Kristalina Georgjeva, bulharská eurokomisárka pre rozvojovú pomoc v rozhovore pre bulharskú tlač povedala, že si takejto svojej povinnosti nie je vedomá.

Ashtonovej by mali pri výkone jej agendy okrem nej pomáhať komisár pre rozširovanie Štefan Füle, lotyšský komisár zodpovedný za rozvoj Andris Piebalgs. Vystupovať by mali pri vybratých príležitostiach ako jej zástupcovia.

Georgjevovej vyhlásenie je prekvapivé najmä preto, že keď Barroso po prvýkrát uvádzal svoj tím, mená týchto troch komisárov boli označené hviezdičkou s poznámkou, že majú úzko spolupracovať s Ashtonovou.

Náročné rokovania o vzniku novej diplomatickej služby (ESVČ, Európska služba pre vonkajšiu činnosť) boli tiež o tom, ktorých z právomocí by sa mali komisári vzdať v prospech nového orgánu.

Aj vďaka tlaku Európskeho parlamentu prerogatívy jednotlivých komisárov ako aj komunitárny  princíp príliš neutrpeli. Kontrola na vonkajšími programami spolupráce (rozvoj a susedská politika) zostanú zodpovednosťou Komisie , čo je v rozpore s pôvodným Ashtonovej návrhom, ktorý predpokladal viac právomocí pre ESVČ.

Návrhy na zmeny v rozvojovej politike (Európsky rozvojový fond a Rozvojový nástroj spolupráce) budú pripravené v spolupráci s ESVČ a Komisiou pod dohľadom komisára a následne budú predložené na rozhodnutie kolégiu komisárov.

Tvrdé rokovania o ESVČ podľa niektorých úradníkov, s ktorými hovoril EurActiv, zanechali tvrdé rany. Traja komisári si uvedomili, že majú namiesto jedného šéfa, dvoch a značná energia ich kabinetov sa bude musieť sústrediť na to, aby koordinovali a Ashtonovou, ktoré udalosti, podujatia a návštevy pokrýva sama a ktoré budú ponechané im.

Keďže bude Ashtonová stále nadlho zamestnaná uvádzaním ESVČ do života, obdobie prispôsobovania sa ešte asi o pár mesiacov pretiahne, sťažujú sa niektorí úradníci.

Spravodlivosť vs. vnútorné veci

Rozdelenie bývalého jedného silného portfólia spravodlivosti a vnútorných vecí na dve spôsobilo medzi pracovníkmi Komisie nemalý zmätok. Podpredsedníčka komisie Viviane Redingová je zodpovedná za spravodlivosť, základné práva a občianstvo, zatiaľ čo Cecilia Malmström je komisárkou pre vnútorné veci.

Tieto portfóliá sú citlivé kvôli témam ako je imigrácia, anti-diskriminácia či boj proti terorizmu. Okrem toho má po novom Európsky parlament právomoc o týchto témach spolurozhodovať. To sa veľmi jasne ukázalo pri zamietavom stanovisku europoslancov k dohode o zdieľaní citlivých bankových údajov s USA.

V oboch oddeleniach Komisie prevláda pocit, že v mnohých prekrývajúcich sa oblastiach musia byť povinnosti rozdelené definitívnejším spôsobom.

Malmströmovej tím ešte len musí finalizovať zoznam úloh, ktoré by mu mali pripadnúť jej a tými, ktoré bude mať pod palcom Redingová. V kuloároch tiež prevláda presvedčenie, že trojnásobná členka Komisie Vivian Redingová si v súčasnom politickom rozložení získala väčšiu politickú prominenciu ako nováčik v EK, komisárka Malmströmová.

Zle prostredie

Podľa plánov, ktoré oznámil Barroso v novembri 2009 sa rezort klimatických zmien oddelil od DG (generálne riaditeľstvo) Životné prostredie. Okrem toho pod novú komisárku Connie Hedegaard bude patriť aj oddelenie, ktoré pracuje na medzinárodných klimatických rokovaniach, pôvodne spadajúce pod DG Vonkajšie vzťahy, spolu s niektorými oddeleniami z DG Podnikanie a priemysel.

Šéfom nového DG pre klimatické zmeny sa stal zástupca riaditeľa na DG Podnikanie a priemysel, Belgičan Jos Delbeke. DG Životné prostredie zostalo zodpovedné za odpad, vodu, kvalitu vzduchu, biodiverzitu a ochranu prírody.

Nový klimatický direktoriát ale ani po mesiacoch od uvedenia novej Komisie do funkcie nemá svoju webstránku a jeho organizačná štruktúra stále obsahuje biele miesta.

„Rozdeliť portfóliá energetiky a dopravy je jednoduché, pretože tieto dva celky už fungovali nezávisle. So životným prostredím a bojom proti klimatickým zmenám je to zložitejšie“, hovorí nemenovaný euroúradník. Personálne otázky stále nie sú vyriešené, miesta sa musia postupne zaplniť ľuďmi z iných DG.

Niektorí europoslanci v začiatkoch varovali, že izolovanie otázok boja proti zmenám klímy od ostatných politík môže v skutočnosti tento aspekt snahy EÚ oslabiť. Jo Leinen, predseda výboru EP pre životné prostredie tvrdil, že najlepší spôsob ako dosiahnuť efektívnu klimatickú politiku je posilniť DG Životné prostredie, ktoré by malo spolupracovať s ostatnými generálnymi riaditeľstvami.

Inovačné kyvadlo

Nová inovačná stratégia Komisie, ktorú má eurokomisárka pre výskum a inovácie Máire Geoghegan- Quinn predstaviť už túto jeseň, bola pôvodne strategickým dokumentom s orientáciou na podnikanie, ktorý navrhlo generálne riaditeľstvo Komisie pre oblasť obchodu DG Enterprise.  To ale spadá pod právomoc eurokomisára pre priemysel a podnikanie Antonia Tajaniho.

V čase, kedy predseda Komisie Barroso minulý rok vymenoval Geoghegan- Quinn do funkcie, sa práce na tejto stratégii už ukončovali. Neskôr sa však dokument premenoval na Plán výskumu a inovácií a širší dôraz sa tak sústredil najmä na oblasť financovania výskumu, vzdelávania, malé a stredné podniky, či duševné vlastníctvo, čo viac zodpovedalo požiadavkám novej eurokomisárky.

Toto presahovanie porfólia inovácií do viacerých oblastí inšpirovalo Barrosa k tomu, aby vytvoril podkomisiu pre inovácie, ktorú vedie práve Máire Geoghegan- Quinn. Tá sa pravidelne stretáva a vymieňa si informácie a poznatky.

Hlavným problémom okolo inovácií je zadefinovanie tohto pojmu: DG Research (generálne riaditeľstvo pre výskum) sa zameriava najmä na vedecký prístup k tejto problematike, zatiaľ čo Tajaniho kabinet kladie dôraz na prijatie praktického podnikateľského plánu so zameraním na verejné obstarávanie a podnikavosť.

Minulý rok bol zároveň Rokom kreativity a inovácií, čo vyústilo v zverejnenie Inovačného manifestu pod záštitou DG EAC (generálneho riaditeľstva pre vzdelávanie a kultúru), ktorý sa prirodzene zameriaval zasa najmä na výučbu a vedenie ku kreatívnemu a inovatívnemu mysleniu.

DG EAC si tiež udržalo kontrolu nad Európskym inštitútom pre inovácie a technológie (EIT), hoci ten by mal prirodzene spadať skôr do portfólia eurokomisárky Geoghegan- Quinn, či jej kolegu Tajaniho.

Záležitosti okolo inovácií sa prelínajú zároveň s agendou eurokomisára pre vnútorný trh a služby Michela Barniera, ktorý zohráva kľúčovú úlohu napríklad v oblasti vytvárania spoločného patentu EÚ. Menovaný problém má byť jedným z hlavných bodov nového inovačného plánu. Barnier ho však zároveň vníma ako prvý boj vo svojom chystanom Jednotnom európskom akte.

Obrana digitálnej pevnosti

Napätie je možné badať aj v oblasti informačnej spoločnosti, kde sa eurokomisárka pre digitálnu agendu Neelie Kroes údajne len niekoľko okamihov pred zverejnením dokumentu o Digitálnej agende dostala do sporu so svojim kolegom Barnierom kvôli otázke definície autorských práv.

Kroes tak na poslednú chvíľu odolávala tlaku z Barnierovej strany, ktorý po nej žiadal, aby v oblasti porušovania autorských práv zaujala oveľa prísnejšie stanovisko, uvádzajú zdroje z Komisie. Tá sa už dlho snažila prísť s pravidlami, ktoré by zamedzili pirátstvo a porušovanie duševných práv. Zároveň je v súčasnosti zapojená do vyjednávaní o medzinárodnej Obchodnej dohody proti falšovaniu. Návrh tohto dokumentu, ktorý mal EurActiv možnosť vidieť naznačuje, že definícia nových možných zákonov na boj s porušovaním autorských práv sa zmiernila a že sa do roku 2012 v tejto oblasti podľa Kroesovej nič neudeje.

Francúzsky eurokomisár Barnier má už však dlhší čas na stole Smernicu o vymáhaní práv v oblasti duševného vlastníctva (IPRED) a plánuje jej revíziu. Kroesovej rozhodnutie zvrátiť Barnierov postoj si získalo uznanie, ale aj kritiku z niektorých častí priemyslu. Tieto sa obávajú, že Kroesova nebude bez prísnejších pravidiel v tejto oblasti schopná čeliť dominancii Ázie v oblasti informačných a komunikačných technológií.

Zdravotnícke problémy

Minulý rok sa presunula zodpovednosť za farmaceutický sektor z DG Enterprise (podnikanie) na DG Sanco (generálne riaditeľstvo pre zdravie a spotrebiteľov), ktoré má na starosti eurokomisár John Dalli. Ten sa vo veľkej miere zameriaval najmä na spotrebiteľské záležitosti a verejné zdravie.

Výskumníci sa však sťažujú, že hoci má jednotka zodpovedná za klinické testy vynikajúce vybavenie a znalosti v tejto oblasti, je na chvoste priorít DG Sanca. Dalli ale prisľúbil, že toľko kritizovanú Smernica o klinických testoch zreviduje ako súčasť pracovného programu Komisie. Pravdepodobne sa tak stane preto, že ide o oblasť, na ktorej majú jasný záujem ako DG Reasearch (výskum), tak aj DG Enterprise (podnikanie). Akademické klinické testy- teda oblasť, ktorá trpela od uvedenia smernice- by najnovšie mohla zaujímať aj DG EAC (vzdelávanie a kultúra).

Postoje

Nemecká europoslankyňa a hovorkyňa za ľudovcov v rozpočtovej Komisii EP Inge Gräßle nedávno povedala, že administratívny aparát Európskej komisie je čoraz ťažšie monitorovať, keďže „neustále oddeľovanie, či vznik generálnych riaditeľstiev a systematické vytváranie zástupcov generálnych tajomníkov nie je transparentným procesom.“

„Vedie to k myriadám menších pod- divízií, ktoré zvyšujú byrokraciu a generujú večne rastúcu administratívu. Navyše, Komisia presúva svoju administratívnu záťaž na agentúry a ďalších externých poskytovateľov služieb,“ lamentuje Gräßle.

Výskumný pracovník v Centre for European Policy Studies Piotr Maciej Kaczyński zdäraznil, že Komisia sa stále snaží nájsť hranice medzi odlišnými portfóliami. „To je prirodzený trend a neoslabuje to pozíciu Komisie,“ povedal. „Najväčšou hrozbou je však jej vzťah s členskými štátmi,“ dodal.

„Barrosova druhá Komisia je pokračovaním Barrosovej prvej Komisie viac ako sme očakávali,“ uviedol a poznamenal, že jej chýba asertívnosť a nový čerstvý začiatok, ktorú by poskytla nová exekutíva.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA