Euroliberáli požadujú pre EÚ vlastné zdroje

Skupina ALDE v Európskom parlamente zverejnila 11-stranový dokument, ktorý tvrdí, že rozpočet EÚ má byť založený viac na vlastných zdrojoch a menej na príspevkoch členských krajín.

„Musíme drasticky zmeniť financovanie EÚ,“ povedal Guy Verhofstadt, líder Aliancie liberálov a demokratov pre Európu (ALDE), tretej najväčšej skupiny v Európskom parlamente. „Súčasný systém nie je dobý a nie je to to, čo chceli naši otcovia zakladatelia,“ vyhlásil na prezentácii návrhov svojej skupiny (11. januára).

Verhofstadt tvrdí, že ak by Európska únia bola schopná zabezpečiť si vlastné zdroje, inštitúcie EÚ by boli priamo zodpovedné občanom. „Nie je to len z finančných dôvodov, dá to európskym občanom priamu kontrolu nad európskymi politikami“. Priame spojenie medzi daňovými poplatníkmi a výdavkami EÚ by podľa neho zlepšilo dôveru a zodpovednosť.

Dnes dostáva Európska únia viac ako 75 % svojho rozpočtu z príspevkov členských štátov, ktoré sú nastavené ako 1 % HDP, zmluvy EÚ hovoria o strope príspevkov na úrovni 1,24% HDP. Ostatné zdroje príjmov zahŕňajú clá, poľnohospodárske poplatky a vlastné zdroje na  báze HDP.

Nedávna bitka o rozpočet na bola možno ukážkou toho, čo Úniu čaká. Lídri EÚ, ktorých škrtí hospodárska kríza trvajú na tom, že EÚ si musí utiahnuť opasok a ukázať podobnú mieru striedmosti ako členské štáty. Výsledkom je, že rozpočet na rok 2011 bude zvýšený  v porovnaní s minulým rokom len o 2,9 % čo je polovica z cifry, čo navrhovala Európska komisia

V stávke nie je len implementácia dlhodobej stratégie EÚ pre rast a pracovné miesta pod názvom EÚ 2020, ale aj politické inovácie z Lisabonskej zmluvy, vrátane novo sformovanej diplomatickej služby.

Na sklonku minulého roka sa britský premiér David Cameron postavil proti navýšeniu Úniového rozpočtu a presvedčil ostatných lídrov, aby do záveru summitov vložili formuláciu, že „budúci dlhodobý rozpočtový rámec bude odrážať konsolidačnú snahu členských štátov“.

Liberáli ale pripomínajú zabudnutý fakt, že medzi rokmi 1996 až 2002 sa rozpočet EÚ navýšil o 6,2 %, zatiaľ čo priemer zvyšovania národných rozpočtov za toto obdobie bol 22,9 %.

ALDE akceptuje argument, ktoré hovoria o potrebe robiť škrty „ale v dlhšej perspektíve vidíme potrebu rozpočtu EÚ prispôsobiť sa povinnostiam z Lisabonskej zmluvy a cieľom definovaným v stratégii EÚ 2020,“ hovorí fínsky europoslanec Carl Haglund, koordinátor skupiny v špeciálnom výbore Európskeho parlamentu založenom v júli 2010, ktorý má formovať pozíciu k príprave nového viacročného rámca pre obdobie po roku 2013.

Zrušiť národné rabaty

Liberáli veria, že súčasná štruktúra rozpočtu EÚ  sa nekorešponduje s dlhodobými povinnosťami EÚ a presadzujú návrat k financovaniu založenom na vlastných zdrojoch. Chcú tiež zrušiť všetky formy národného rabatu.

V minulosti si niektoré členské krajiny vyrokovali rôzne formy rabatov na svoje príspevky, založených na fakte, že veľká časť rozpočtu EÚ je určená pre poľnohospodársku politiku, z ktorej niektoré krajiny benefitujú viac ako ostatné.

Toto bola argumentačná línia britskej premiérky Margaret Thatcherovej v roku 1984, kedy údajne buchla svojou kabelou o stôl a vypýtala si naspäť svoje peniaze. Britský rabat, ktorý je stále v platnosti, sa v roku 2011 zníži z 6 miliárd eur v roku 2009 na zhruba 3 miliardy v roku 2011.

Európske dlhopisy

Verhofstadt presadzuje myšlienku vlastných zdrojov EÚ už roky. Vo svojej knihe z roku 2009 napísal, že bude lepšie ak EÚ bude mať príjmy z environmentálnych a spotrebných daní, pričom tvrdí, že nejde o nové dane.

„Vlastné zdroje, ktoré dostane Únia by boli odčítané od národných príspevkov a preto by bolo možné znížiť národné dane, ktorými sa prispieva“, tvrdí Verhofstadt.

Liberáli tiež podporujú myšlienku európskych dlhopisov ako spôsob financovania veľkých celoeurópskych investícií alebo pre založenie fondu v prípade nepredvídateľné okolností.

Príkladom je podľa Verhofstadta Európsky finančný stabilizačný mechanizmus, na základe ktorého Európska komisia pomohla cez dlhopisy  v hodnote 5 miliárd eur Írsku. Úroková miera pôžičky Írsku bola nastavená na 5,51 %, cena pôžičky EÚ je 2,59 % a rozdiel na úrovni 2,925 %.

Tento rozdiel sa vracia do rozpočtu EÚ a rozdelí sa medzi 27 členských štátov na konci finančného roka. „Bez boja tu máme cestu ako dostaneme naše vlastné zdroje do európskeho rozpočtu“, povedal Verhofstadt.

Návrat k vlastným zdrojom b y mal podľa šéfa európskych liberálov zlepšiť chémiu medzi Európskym parlamentom a Radou, keďže by dal obe ramená rozpočtovej kontroly na jednu úroveň. Európsky parlament je dnes jediný parlament, ktorý nemá čo povedať do príjmovej strany rozpočtu.

Liberáli si vedia predstaviť, že by sa v záujme úspor mohlo dôjsť k základnej reštrukturalizácii administratívy EÚ. Výbor regiónov a Európsky hospodársky a sociálny výbor by mali byť prvé na rane. Tieto inštitúcie zastupujú odbory, zamestnávateľov a občiansku spoločnosť.

„Výbor regiónov a EESC v takej forme, v akej sú dnes neprinášajú do rozhodovacieho procesu dostatočnú pridanú hodnotu“, hovorí Haglud, pričom dodáva, že ročne stoja EÚ 200 miliárd eur.

Ďalšou témou je samozrejme zrušenie zasadnutí Európskeho parlamentu v Štrasburgu, čoho cena je vyčíslená na približne 200 miliónov. ALDE tiež navrhuje viac zaangažovať do debát o rozpočte národné parlamenty.

„Výdavky EÚ musia zakaždým vytvoriť väčšiu hodnotu ako agregovanie individuálnych výdavkov členských štátov“, uvádza sa v dokumente.

Viac rozpočtovej flexibility

Líder liberálnej frakcie EP, tvrdí, že rozpočet musí byť flexibilnejší pretože je základným nástrojom reakcie Únie na nepredvídané okolnosti.

Skúsenosť ukázala, že dlhé a náročné rokovania o prenose fondov z jednej kapitoly pod druhú oddialili implementáciu dôležitých rozhodnutí. Od začiatku platnosti súčasného sedemročného rozpočtového rámca, ktorý končí v roku 2013sa robilo päť revízií – napríklad kvôli financovaniu Galilea alebo Európskeho technologického inštitútu.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA