Európa chce otestovať projektové dlhopisy

Členské štáty sa včera dohodli s Európskym parlamentom, že EÚ spustí pilotný projekt spoločných dlhopisov, ktoré by mali financovať budovanie infraštruktúry. Ak sa osvedčia, Európska komisia na ne chce v rámci rozpočtu na obdobie 2014 -2020 vyčleniť 50 miliárd eur.

Jedným z nových nástrojov na naštartovanie európskeho ekonomického rastu a prekonanie hospodárskej krízy zrejme budú projektové dlhopisy, ktoré sa v Bruseli skloňujú už dlhší čas a sú aj na programe dnešného (23. mája) mimoriadneho summitu Európskej rady v Bruseli.

Európska komisia už na jeseň 2011 predložila návrh na zavedenie spoločných projektových bondov, ktoré by povzbudili príliv investícií do dôležitej dopravnej, energetickej a digitálnej infraštruktúry, čo by zároveň podporilo tvorbu pracovných miest a posilnilo konkurencieschopnosť EÚ.

Zástupcovia členských štátov a Európskeho parlamentu túto iniciatívu odobrili už včera (22. mája). Europoslanci by formálny súhlas mali dať na júnovom zasadnutí. Spoločné nástroje na zdieľanie finančných rizík dlhodobo podporujú.

„Treba nájsť nové spôsoby ako podporiť investície do ekonomického rastu. Projektové dlhopisy by investície do infraštruktúry mohli zatraktívniť bez toho, aby predstavovali riziko pre daňových poplatníkov,“ uviedol švédsky europoslanec Göran Färn, ktorý je spravodajcom k tejto otázke.

Rozhodnú trhy

Ak bude pilotný projekt úspešný, v rámci novej finančnej perspektívy na obdobie 2014-2020 ho chce Komisia naplno rozvinúť. Zatiaľ chce EÚ ako záruku za dlhopisy vyčleniť 230 miliónov eur. Podľa exekutívy by sa táto čiastka mohla vďaka garanciám Európskej investičnej banky strojnásobiť  a ak by sa zapojili i ďalší veritelia, suma by mohla dosiahnuť 4,6 miliardy eur. V rámci nového viacročného rozpočtu by už Komisia chcela pre projektové bondy vyčleniť 50 miliárd eur.

Otázne však stále je, ako budú projektové dlhopisy hodnotiť ratingové agentúry. Agentúra Fitch ešte minulý rok vyhlásila, že by bondy nemuseli získať také vysoké hodnotenie, aké čaká Európa. Aj predseda Európskej komisie José Manuel Barroso pripustil, že rozhodnutie skutočne závisí od finančných trhov. Zároveň však dodal, že exekutíva vidí v radoch súkromného sektora veľký záujem o projektové dlhopisy.

Reakciu trhov teda v praxi ukážu najbližšie mesiace, počas ktorých bude pilotný projekt prebiehať. Iniciatívu budú priebežne dolaďovať, aby priniesla čo najlepšie výsledky.

Po projektbondoch eurobondy?

Podľa odborníkov projektové dlhopisy na záchranu stagnujúcej európskej ekonomiky stačiť nebudú. Odhadujú, že na financovanie budovania infraštruktúry v období 2010-2020 treba až 1,5 bilióna eur.

Zástancovia projektových bondov preto počítajú so spoločnými európskymi dlhopismi, ktoré by sa podľa niektorých názorov mohli stať kľúčovým nástrojom na riešenie zadlženosti európskych krajín. Aj o nich budú dnes diskutovať európski lídri.

Najväčším odporcom eurobondov je Nemecko, pretože by sa mu po ich zavedení výrazne zvýšili náklady na financovanie štátneho dlhu. Avšak myšlienku menších projektových bondov krajina podporila.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA