Európa na internete

Komisia sa snaží na svoje internetové stránky zahŕňať stále viac všeobecných informácií, určených nie len pre špecialistov zaoberajúcich sa Európskou úniou. Webstránka Europa.eu.int už dnes obsahuje takmer všetky jej oficiálne texty.

europa, komunikácia
europa, komunikácia

 

Pozadie

História stránky Europa

Prvé experimenty Komisie s internetom sa datujú do začiatku 90. rokov. Angažovali sa v nich najmä dve generálne riaditeľstvá: Informačná spoločnosť a Vonkajšie vzťahy. Prvá webstránka GD pre vonkajšie vzťahy sa dostala online už v roku 1991. Jeden z „veteránov“ Komisie, ktorý bol pri jej spúšťaní, pre EurActiv o fungovaní internetu v tom období povedal:

„V tom čase bol na celom generálnom riaditeľstve iba jeden počítač s prístupom na internet – nadriadení sa obávali, že pracovníci budú počítač využívať na všetky možné nezmysly, preto bol zamknutý v miestnosti, od ktorej kľúč len šéf sekcie. Webstránka obsahovala najmä zhrnutie možností prístupových zmlúv. Jej cieľom bolo presvedčiť bývalé komunistické krajiny o výhodách pristúpenia k EÚ. Dá sa teda povedať, že sme k veciam pristupovali trochu podnikavejšie, než väčšina ostatných GD. V tom čase nemal v EÚ nik ani potuchu, čo vlastne internet je, aké výhody môže priniesť. Celý obsah bol napísaný v Memopad, potom zaslaný cez FTP do Luxemburgu spoločnosti, ktorá administrovala webstránku… Boli to staré dobré časy, mali sme srandu.“

Pár počítačov, ktoré Komisia začiatkom 90. rokov mala, bolo navzájom spojených internou sieťou. Neexistoval však intranet s webstránkami.

V polovici 90. rokov mal každý úradník na Komisii počítač a e-mailovú adresu, bol tiež vytvorený intranet pre zlepšenie šírenia interných informácií. Vo februári 1995 bola pri príležitosti ministerského stretnutia G7 pre informačnú spoločnosť, organizovaného Komisiou v Bruseli spustená webstránka Europa.

V tom čase pozostával Europa len z niekoľkých stoviek stránok. Hoci bola pôvodne navrhnutá pre ministerské stretnutie G7, rýchlo sa rozrastala a Komisia sa rozhodla pretvoriť ju na informačný zdroj pre každého, špecializujúci sa na otázky pokryté v Zmluvách. Zhrnutie predstáv Komisie o informačnej spoločnosti v roku 1995 je možné nájsť v tomto Prehľade.

V nasledujúcich rokoch sa obsah stránky Europa ďalej rozrastal. Nakoniec boli do nej včlenené aj niektoré ďalšie portáli, ako http://www.ispo.cec.be/, administrovaný GD pre informačnú spoločnosť, či naposledy Cordis (Informačná služba Spoločenstva pre výskum a vývoj – Community Research and Development Information Service) http://www.cordis.lu/.

Otázky

Komisia tvrdí, že cieľom združovania všetkého obsahu pod jednu internetovú doménu je „poskytnúť spoločný obraz o našich informáciách vonkajšiemu svetu, a vyhnúť sa dvojitej práci“.

Server Europa dnes obsahuje viac ako 4 milióny stránok a dokumentov, plus 76 databáz, ktoré generujú webstránky dynamicky. V roku 2005 bolo zaznamenaných asi 1,8 miliardy videní stránok (pageviews), teda asi 17 krát viac než v roku 1998, keď štatistiky začali. Aby sa rastúci počet užívateľov vyznal v stále väčšej záľahe informácií, Europa je organizovaná okolo 30 tematických portálov, ktoré postupne nahrádzajú tradičnú štruktúru podľa Generálnych riaditeľstiev.

Portál Europa, ktorý v dnešnej forme funguje od začiatku roka 2003, je centrálnou časťou novej komunikačnej stratégie Komisie. Zatiaľ čo 106 zo 110 liniek na inštitucionálnom portáli Komisie smeruje na webadresy v rámci domény europa.eu.int (ostávajúce štyri smerujú na Predsedníctvo Rady a Eurostat), portál Europa linkuje (pod hlavičkami „Inštitúcie“ alebo „Dokumenty“) na iné orgány EÚ, ako aj samú Komisiu. Portál sa tak týka EÚ ako celku.

Pre portál Europa sú ešte charakteristickejšie informácie pre „bežných užívateľov“, nešpecializujúcich sa na EÚ, nachádzajúce sa pod hlavičkami ako Informačný kútikEÚ v kocke, alebo Europa Go! na prominentnom mieste, na vrchu hierarchie stránky. Hoci obsahujú niektoré informácie, ich hlavným cieľom je súčasná najväčšia priorita EÚ – komunikácia.

Tieto časti stránky nie sú určené pre veľký, no uzavretý okruh EÚ-špecialistov, s detailnými vedomosťami o Únii, jej štruktúre a fungovaní, ale o informovaní ľudí, ktorých vedomosti sú v lepšom prípade iba priemerné. Tento koncept stanovil Komunikačný akčný plán EÚ, ako aj Plán D. Naposledy o ňom hovorí Biela kniha o komunikácii EÚ.

Pozície

Jean-Bernard Quicheron, dlhoročný vývojár stránky Europa, v súčasnosti v penzii, pre EurActiv povedal: „Nezabúdajme, že Europa je interinštitucionálnym serverom, a pozície inštitúcií nie sú vo všetkých veciach jednotné. Z toho dôvodu budú vždy v spôsobe, akým sú informácie prezentované, existovať medzery a rozdiely. Ak sa pozriete len na Generálne riaditeľstvo pre spravodlivosť a vnútro, pre ktoré som naposledy pracoval, objavíte občas hlboké rozdiely medzi Komisiou, Radou a Parlamentom… Myslím, že tím Europa ide správnym spôsobom v tom, že poskytuje eklektický výber adaptovateľný na potreby všetkých. Ešte ostáva vyvinúť lepšie vyhľadávacie nástroje a lepší prístup k špecializovaným webstránkam generálnych riaditeľstiev.“

Chistophe Dupriez, webvývojár a zakladateľ DB Scape, o hlavnej stránke Europa povedal: „Myslím si, že táto hlavná stránka je pomerne logická. Je dobre prelinkovaná pre rozličné potreby užívateľov. Nie som veľmi spokojný a typografiou, najmä ak ju porovnáte s nasledujúcimi stránkami, z ktorých má väčšina čitateľnejší font písma. Bohužiaľ, nasledujúce stránky nesledujú rovnakú logickú štruktúru ako hlavná stránka. Všeobecný princíp pri vytváraní hierarchickej štruktúry by mal byť ponechať priamo prístupné nadradené úrovne, ako aj horizontálne rovnocenné úrovne.“

REKLAMA

REKLAMA