Európa po nemeckých voľbách

Nemecké parlamentné voľby mali otvoriť „okno politickej príležitosti“ pre reformu fungovania EÚ a eurozóny. Namiesto veľkých, zásadných reforiem, však treba čakať skôr politiku postupných krokov.

„Ak Nemecko nepočúva Juh, ak mu nerozumie, nemôže byť dobrým lídrom. Nemecko by sa malo snažiť o dialóg s krajinami južnej Európy. A to isté platí voči krajinám strednej Európy“, myslí si nemecký europoslanec zo skupiny Socialistov a demokratov, Udo Bullmann.

Na diskusii o vplyve výsledku nemeckých parlamentných volieb na budúci vývoj EÚ hovoril aj o príčinách rastu pravicového extrémizmu, ktorý dnes v Nemecku zosobňuje strana AfD. Jej voličmi podľa neho neboli najchudobnejší ľudia, ale skôr stredná trieda. Príčinou je podľa neho neistota, ktorú cítia v období rýchlych technologických zmien, a ekonomickej globalizácie.

22228086_10154920514632371_5640785948456781020_n

Aká nová koalícia?

Za najpravdepodobnejší scenár považuje koalíciu CDU/CSU, FDP a Zelených. Upozorňuje však, že to môže byť zložitá spolupráca. Liberálna FDP sa v posledných rokoch posunula na výrazne eurokritické pozície, podobne bavorská konzervatívna strana CSU. Je otázkou, či im proeurópski Zelení dokážu vytvoriť účinnú protiváhu. Konzervatívna CDU je v európskych otázkach rozdelená.

Dôležité bude, kto obsadí vplyvný post ministra financií. Záujem má oň FDP. No Bullmann upozornil, že to automaticky neznamená, že ho získa. Angela Merkelová je opatrnou političkou a bude sa chcieť vyhnúť opakovaniu situácie z rokov 2009-2013, keď vládla v koalícii s liberálnou FDP. Viaceré dôležité európske rozhodnutia vtedy dokázala v parlamente presadiť len vďaka podpore opozičných sociálnych demokratov.

Čo má riešiť ďalšia integrácia

Peter Paluš, vedúci finančného oddelenia a zástupca Slovenska v EFC, vidí po nemeckých voľbách priestor na politickú dohodu o prehĺbení integrácie. Otázku inštitúcií nepovažuje za prvoradú. Eurozóna by podľa neho mala dobudovať bankovú úniu, vytvorenie dostatočnej fiškálnej kapacity a pevnejších a rešpektovaných fiškálnych pravidiel.

Neskôr v diskusii doplnil, že reforma eurozóny, jej prehĺbenie, by malo odpovedať aj na problém rastúcich sociálnych a ekonomických rozdielov. Zatiaľ čo medzi krajinami eurozóny možno pozorovať postupnú konvergenciu, vo vnútri krajín – medzi regiónmi a ľuďmi – rozdiely rastú.

 

22195520_10154920514757371_6525317550468933041_n

Profesor Jozef Bátora z Katedry politológie na Filozofickej fakulte UK upozornil, že ak diskutujeme o reformách a zmenách fungovania, treba brať do úvahy, že eurozóna je niečo iné, než EÚ. Súčasné problémy eurozóny môžu mať technokratické riešenia. Treba však myslieť aj na otázku demokratickej kontroly rozhodovania v menovej únii, pretože od nej sa odvíja legitimita rozhodnutí. Je preto dôležité hovoriť o úlohe parlamentov.

Diferencovaná spolupráca

Európsku úniu dnes vidí ako priestor diferencovanej spolupráce, čiastočne sa prekrývajúcich skupín krajín, ktoré hlbšie spolupracujú v rôznych oblastiach. Otázka „členstva v integračnom jadre“ preto nie je čierno-biela. Napríklad Nórsko, hoci nečlenská krajina Únie, prispieva do spoločného rozpočtu, je súčasťou Schengenu, zúčastňuje sa na obrannej spolupráci.

Súčasné problémy Európy sa podľa neho nevyriešia radikálnym prehĺbením integrácie, jednorazovým vytvorením „jadra“, ale postupnými krokmi, budovaním oblastí spolupráce vo viacerých oblastiach, na ktorých sa nemusia podieľať všetci členovia. Takýto systém môže byť náročný na riadenie a neprehľadný, no podobne sa európska integrácie vyvíja už desaťročia.

Marek Lenč z Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov UMB si myslí, že koalícia CDU/CSU, FDP a Zelených bude v základných otázkach proeurópskou. Zároveň upozornil, že hoci je to najpravdepodobnejší, nie je to jediný mysliteľný scenár.

22228522_10154920514972371_2096204544721638899_n

Nord Stream 2

Diskusia sa dotkla aj kontroverzného projektu plynovodu Nord Stream 2. Podľa Mareka Lenča je príkladom rozdielnych záujmov v EÚ a ťažkosti hľadania kompromisov.

Jozef Bátora ho považuje za ukážku dvojakosti vzťahu Únie k problematike Východného susedstva. Na jednej strane podporuje proeurópsku orientáciu Ukrajiny, chceme jej pomáhať ekonomicky aj politicky. Na strane druhej pomáhajú niektoré európske krajiny budovať projekt, ktorý ohrozuje ukrajinské záujmy.

Podľa Uda Bullmanna treba Nord Stream 2, South Stream, a ktorýkoľvek iný plynovod posudzovať najmä z jedného uhla: ako pomôže zabezpečiť, aby v zime žiadnemu občanovi v EÚ nehrozil nedostatok tepla spôsobený výpadkom dodávok.

 

Diskusiu Reforma EÚ po nemeckých voľbách zorganizoval 6. októbra v Európskom informačnom centre EurActiv.sk v spolupráci so Zastúpením Nadácie Friedricha Eberta na Slovensku.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA