Európa podľa Macrona: Čo možno čakať od nového francúzskeho prezidenta

Bývalý minister hospodárstva sa prihlásil k dávnemu francúzskemu snu: sociálnej únii.

Víťaz francúzskych prezidentských volieb Emmanuel Macron sa ujme funkcie v nedeľu 14. mája. S plnením svojich sľubov bude musieť počkať na nové Národné zhromaždenie, ktoré vzíde z júnových volieb.

Nový francúzsky prezident bude mať napriek tomu nabitý diplomatický kalendár hneď od začiatku. Ešte v máji ho čakajú summity NATO v Bruseli a G7 v talianskom Taormine. Koncom júna pocestuje na svoj prvý summit Európskej rady a na začiatku júla na summit G20.

Aké pozície bude Emmanuel Macron presadzovať v európskych otázkach?

Dodržiavanie rozpočtových záväzkov

Emmanuel Macron na rozdiel od Marine Le Penovej či Jeana-Luca Mélenchona nespochybňoval francúzske záväzky v eurozóne. V kampani sa vyslovil za dodržiavanie paktu stability a rastu. Vďaka reformám končiaceho prezidenta Françoisa Hollandea splní Francúzsko tento rok jedno z dvoch hlavných rozpočtových kritérií. Po mnohých rokoch klesne jeho rozpočtový schodok pod tri percentá. Hollande tiež spomalil rast verejného dlhu v pomere k HDP. V roku 2016 dosahoval 96 percent. To je ďaleko od 60 percent, ktoré káže pakt stability a rastu. Percentuálny nárast dlhu sa však v posledných troch rokoch znížil.

Macron chce pokračovať v nastolenom trende. Sľúbil udržať rozpočtový schodok pod úrovňou 3 percentá a naďalej obmedzovať verejné výdavky v pomere k HDP. Počas päťročného mandátu preto plánuje úspory vo výške 60 miliárd eur. Dať do poriadku francúzsky rozpočet vyzval nového prezidenta aj šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker.

Budovanie sociálnejšej Európy

Nový francúzsky prezident sa počas kampane prihlásil k dávnemu francúzskemu snu: sociálnej únii. O to sa snažil aj jeho predchodca, ten však nemal dobré podmienky ani nebol dostatočne aktívny, hovorí politológ Christian Lequesne. Emmanuel Macron preberá Francúzsko v lepšej kondícii, ako ho prebral François Hollande, a zbližovanie sociálnych a daňových štandardov bola jedna z tém jeho kampane.

Francúzi, ktorí volili radikálnu pravicu a ľavicu, považujú Európsku úniu za príliš liberálnu. V niektorých sektoroch podľa nich umožňuje prílev zahraničných pracovníkov do Francúzska, v iných zase odlev pracovných miest do zahraničia. Príčinou je podľa nich „sociálny dumping“ južných a východných krajín. Macron sa preto bude snažiť o budovanie sociálnej únie. Sľúbil snahu o „súbor európskych sociálnych práv“ oblastiach kvalifikácie, zdravotného poistenia, poistenia v nezamestnanosti a minimálneho platu.

Do kariet mu pred druhým kolom nahrala Európska komisia so svojím sociálnym balíčkom. Úspech Macronovho snaženia bude závisieť od vývoja francúzskej ekonomiky, ale aj od politickej konštelácie v eurozóne vrátane Nemecka i Slovenska.

Eurozóna s vlastným rozpočtom a ministrom

V predvolebnom programe má Emmanuel Macron rozpočet pre eurozónu a európskeho ministra hospodárstva a financií. Rozpočet má mať tri funkcie: investície, finančná pomoc krajinám v núdzi a pomoc krajinám v ekonomických ťažkostiach. Krajiny budú mať podľa Macrona prístup k rozpočtu za jednej základnej podmienky: pristúpia na spoločné pravidlá v daňovej a sociálnej oblasti. Cieľom je „zabrániť dumpingu vo vnútri eurozóny“.

Rozpočet bude riadiť novovymenovaný európsky minister. Ten sa má podľa Macronovho programu zodpovedať novému parlamentnému zhromaždeniu eurozóny zloženému z národných (nie európskych) poslancov. Myšlienka demokratizácie rozhodovania v eurozóne tiež nie je nová, lepšie rozpracovanú ju mal kandidát socialistov Benoît Hamon. Hoci Macron je bývalým ministrom hospodárstva, táto priorita sa mu nebude presadzovať ľahko.

Tvrdý brexit a demokratizácia Únie

Emmanuel Macron je zástancom tvrdého brexitu. „Budeme obhajovať integritu jednotného európskeho trhu a všetky firmy, ktoré k nemu majú prístup, musia byť podriadené rovnakým pravidlám,“ píše sa v jeho programe. Všimla si to aj premiérka Theresa Mayová, ktorá v nadchádzajúcich voľbách žiada o taký silný mandát, aký má teraz Macron.

Britských poslancov v Európskom parlamente majú nahradiť poslanci zvolení na celoeurópskej kandidátke. Macronovo hnutie Vpred! (premenované na Republika vpred!) pre eurovoľby 2019 navrhuje, aby o 73 europoslancov súťažili rovnakí kandidáti v celej Európe. Dnes si môžu občania vyberať len spomedzi národných kandidátok; každá krajina si volí medzi inými kandidátmi.

Tento návrh zatiaľ v Európe nezarezonoval. O posilnení demokratickej legitimity Únie sa však hovorí dlho a poslednou novinkou v eurovoľbách bola súťaž „Spitzenkandidaten“ o post šéfa Európskej komisie.

Asertívna politika voči Rusku

Emmanuel Macron nebol protiruským kandidátom. K Rusku je skôr obozretný, a to aj po útokoch na servery jeho kampane a šírení falošných ruskými médiami.

Francúzsky inštitút medzinárodných vzťahov (IFRI) si všimol, že Macron zo začiatku pripustil „deeskaláciu“ sankcií uvalených na Rusko. Podmienkou je samozrejme plnenie minských dohôd, pripomína Le Monde. Vzťahy s Ruskom chcel „normalizovať“ a spolupracovať s ním v boji proti terorizmu v Sýrii. S Moskvou plánoval rokovať v „európskom rámci“ s tým, že netreba „nijako poľaviť z našich ľudskoprávnych záväzkov“. Vyslovil sa tiež proti rozširovaniu NATO nad rámec severských a balkánskych krajín. Slovensko napríklad obhajuje vstup Gruzínska do NATO.

Po skúsenostiach s ruskými útokmi však môže Macron smerom k Rusku pritvrdiť. Jeho hnutie Vpred! počas kampane priznalo kyberútoky prichádzajúce z Ruska. Obrovský únik elektronickej korešpondencie Vpred! zaznamenali aj deň pred druhým kolom volieb. Tá bola zmiešaná s falošnými dokumentmi. Niektorí analytici vidia aj za týmto útokom Moskvu. Ruské médiá totiž ešte pred prvým kolom šírili aj nijako nepodložené správy o tom, že Macron je gay.

Priateľské vzťahy so Spojenými štátmi

Vo príhovore okamžite po zverejnení výsledkov volieb Emmanuel Macron spomenul dve zahraničnopolitické priority: boj s terorizmom a boj proti klimatickým zmenám. V tej prvej si bude s Washingtonom rozumieť viac ako v tej druhej.

Macron sa podľa IFRI bude snažiť presvedčiť klimatoskeptika Donalda Trumpa, aby nevystupoval z Parížskej dohody o klíme. Väčšiu šancu na konsenzus majú však Paríž a Washington v otázke boja proti terorizmu. A ak chce Macron založiť európsky generálny štáb, tak len v úzkej väzbe s veleniami NATO.

Le Monde tiež všíma Macronovu ambíciu pokračovať vo vyjednávaní so Spojenými štátmi o obchodnej dohode TTIP, ale aj v ratifikácii obchodnej dohody s Kanadou CETA. Novozvolený prezident zároveň kladie dôraz na vysokú mieru sociálnej a environmentálnej ochrany v európskych obchodných zmluvách.

Pre Macrona je každopádne „blízkosť Francúzska a Spojených štátov príležitosťou“

REKLAMA

REKLAMA