Európa reaguje na Obamovu inauguráciu

Začalo funkčné obdobie 44. amerického prezidenta Baracka Obamu. Európa reaguje rozmanito.

Barack Obama
Zdroj: http://www.flickr.com/photos/jmtimages/2287332094/

Minuloročné zvolenie a dnešná inaugurácia demokratického kandidáta Baracka Obamu do funkcie 44. prezidenta USA vyvoláva v Európe sériu otázok o etnickej tolerancii. V každodennom politickom živote sa európska obdoba Obamu hľadá ťažko. Niektorí zvyknú v tomto kontexte ukazovať na Cema Ozdemira, nemeckého europoslanca tureckého pôvodu, ktorý bol nedávno zvolený za podpredsedu nemeckej Zelenej strany. Iní, ako napríklad maďarská blogerka Petra Teveli, zostávajú iba pri kladení mnohokrát opakovanej rečníckej otázky, kedy bude mať nejaká európska krajina napríklad rómskeho predsedu vlády.

Hoci Obama symbolizuje zmenu, Stanley Crossick, analytik a predseda European Policy Center, na svojom blogu píše, že obsah a ciele zahraničnej politiky sa pravdepodobne nezmenia, posun očakáva najmä v jej forme.

„Chlieb nebude lacnejší“

Slovenská politická scéna Obamovu voľbu reflektovala rôzne, niektorí vyzývali, že treba počkať na prvé kroky a mnohí upozorňovali, že to v súčasnej situácii nebude mať ľahké. „Chlieb nebude lacnejší“, povedal na margo Obamovho zvolenia premiér Róbert Fico. Ďalší komentár odmietol.

„Fakt, že Barack Obama bude prvým Afroameričanom v histórii, ktorý zasadne do najvýznamnejšieho kresla v Bielom dome, je štyridsať rokov po smrti Martina Luthera Kinga jr. dôležitou výpoveďou o vývoji americkej spoločnosti a môže pozitívnym smerom posunúť celú našu civilizáciu,“ hovorí slovenský europoslanec Milan Gaľa (EPP-ED).

„Obama zhmotňuje sen. Sen, ktorý môže Maďarom a Slovákom dodať silu,“ píše sa na jednom slovensko-maďarskom blogu. Autor dopĺňa, že Obama dáva príklad, ako by mohli vyzerať slovensko-maďarské vzťahy o 20-30 rokov.

Turecko má výhrady

Dôvodom na obavy Ankary sú oficiálne vyjadrenia nového prezidenta o tom, o čom sa v Ankare hovorí len ako o „udalostiach z roku 1915“. Obama si tiež nenarobil veľa priateľov v Turecku tým, že krajinu nazval okupantom severnej časti Cypru.

Nadšenie z voľby Ameriky však vládne aj v Turecku, napriek stúpajúcemu anti-amerikanizmu. Keď však Obama oznámil, že Joe Biden je jeho voľbou na post viceprezidenta, Turecko zareagovalo s nevôľou. Tamojšie elity ho považujú za príliš blízkeho gréckej a arménskej loby. Vyčítajú mu aj návrh na rozdelenie Iraku na tri časti, vrátane kurdskej, čo Turecko vníma ako silnú hrozbu vzhľadom na svoje problémy s touto menšinou.

Analytici ale predpokladajú pokračovanie strategického partnerstva medzi Ankarou a novou americkou administratívou, pokiaľ ide o Irán, Pakistan, či Palestínu.

Francúzi zmenili názor

Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy bol prvým, kto hostil Baracka Obamu na európskej pôde ešte v čase predvolebnej kampane, v júli 2008. Vtedy nádejného amerického prezidenta v Elyzejskom paláci nazval „kamarátom“ (“mon copain”).

Zdá sa, že Francúzsko je dnes už menej entuziastické. Denník Le Parisien cituje Sarkozyho najbližšieho poradcu: „Obama tu je na to, aby zastával záujmy Spojených štátov, nie aby nám dával dary.“

REKLAMA

REKLAMA