„Európa výsledkov“ bez výsledkov?

Francúzska ministerka pre európske záležitosti tvrdí, že prvotným cieľom EÚ by v súčasnej situácii malo byť vysporiadanie sa s globalizáciou. Ministerku však trápi aj všeobecná vyčerpanosť Európy.

 

Pozadie

Krízu v Európe privodilo francúzske a holandské odmietnutie Európskej ústavy v roku 2005. Odvtedy sa európske inštitúcie, aj samotné členské štáty snažia nájsť východisko z krízy a analyzujú dôvody, ktoré k nej viedli.

Francúzska ministerka pre európske záležitosti Catherine Collona vo svojej kritickej diagnóze, prezentovanej na pravidelnej konferencii francúzskych diplomatov v Paríži, načrtla aj niekoľko nápadov ako z krízy von.

Otázky

  • Zlyhanie Ústavnej zmluvy zapríčinilo niekoľko viac-menej spojených problémov:
  • Rozšírenie v roku 2004 nebolo verejnosti dostatočne vysvetlené, a preto ho neakceptovala
  • Nejasnosť hraníc EÚ a odpor k ďalšiemu rozširovaniu, najmä o Turecko a niektoré ďalšie krajiny
  • Obavy z ekonomického a sociálneho tlaku globalizácie
  • Smernica o službách a strach zo sociálneho dumpingu
  • Nedôvera k národným politickým elitám a k EÚ všeobecne

Pozície

Vo svojom prejave Collonna povedala, že stav, v akom sa nachádza EÚ je znepokojujúci. EÚ podľa nej zasiahla všadeprítomná únava, ktorá neveští do budúcnosti nič dobré.

Smernicu o službách, ktorá uzrela svetlo sveta začiatkom roka 2004, uviedla ako príklad pomalosti legislatívneho procesu. Ministerka povedala, že Európe chýba atraktívnosť v očiach svojich občanov, čo je spôsobené nedostatkom výsledkov: „Európa výsledkov zúfalo potrebuje výsledky”.

Historické poslanie EÚ ako „mierotvorcu“ podľa nej dostatočne nezaujala mladú generáciu, ktorá nezažila II. svetovú vojnu. Preto by EÚ mala mať aj iný účel, napríklad v podobe úspešného vyrovnávania sa s globalizáciou, ktorá bude na prospech Európanov.

„EÚ by mala byť priestorom ekonomického a sociálneho rozvoja, ktorý poskytne priadnú hodnotu ku konaniu členských štátov“, povedala ministerka.

Európa by mala dosiahnuť „kontrolované otvorenie“ sa globálnemu obchodu. Tento cieľ musia dopĺňať politiky medzinárodnej obchodnej agendy: „ochrana investícií, zákony o konkurencii, a presadzovanie sociálnych hodnôt”. Collonna navrhla vytvorenie priemyselnej politiky a spojenie síl v „projekte globálnej dimenzie”.

Kritike podrobila aj rastúci sklon k medzivládnemu prístupu. Hovorila o potrebe skutočnej koordinácie politiky v oblasti ekonomiky, najmä čo sa týka Eurogroup, a vyzvala na väčšiu harmonizáciu takých oblastí politiky EÚ, akou je napríklad zdanenie firiem.

Navrhla zavedenie inštitútu európskej minimálnej mzdy v závislosti od ekonomickej úrovne každého členského štátu. Svoju krajinu vyzvala na znovuobjavenie hrdosti z EÚ, pretože EÚ „nepadla z Marsu”, ale vznikla na základe „všeobecnej vôle”.

Bývalá členka Konventu o budúcnosti EÚ za občiansku spoločnosť Zoé Magarinos-Rey v komentári pre francúzsky denník Le Monde napísala, že ak má byť EÚ zachránená, treba ju spolitizovať.

Revidovaná Ústava by aj z tohto dôvodu mala obsahovať elementy, ktoré upevnia politickú dimenziu Únie:

  • Predsedu Komisie by mala nominovať Rada zo skupiny členov Parlamentu
  • 30% poslancov Európskeho parlamentu by malo byť volených na základe celoeurópskej kandidátky
  • Parlament by mal mať právo legislatívnej iniciatívy, ktorá je v súčasnosti privilégiom Komisie.

 

REKLAMA

REKLAMA