Európska identita

Diskusie o európskej identite sa zintenzívnili v kontexte ďalšieho rozširovania EÚ a zlyhania projektu Európskej ústavy. Hoci motto „jednota v rôznorodosti“ je všeobecne vnímané ako najlepší možný popis cieľa EÚ, názory na jeho intepretáciu sa rôznia.

 

Pozadie

Východiskovým bodom pre diskusie o európskej identite je myšlienka, že akákoľvek politická komunita potrebuje spoločný balík hodnôt, ktoré jej majú zaistiť súdržnosť, legitimitu a zmysel.

S pádom komunizmu v strednej a východnej Európe v roku 1989 a založením Európskej únie v roku 1992 Maastrichtskou zmluvou, ktorá zaistila Európe nové a silnejšie kompetencie v celom spektre oblastí (napríklad v zahraničnej politike, obrane a bezpečnosti), znovu nadobudli aktuálnosť dve otázky: vymedzenie európskych hraníc a legitimita Únie v očiach jej občanov.

Dovtedy bola identita EÚ definovaná prevažne politicky. Podľa Zmlúv je EÚ založená na „princípoch slobody, demokracie, rešpektovania ľudských práv a základných slobôd a princíppov právneho štátu” (článok 6 Zmluvy o EÚ). Ak existuje riziko vážneho ohrozenia týchto princípov zo strany členského štátu, niektoré jeho práva môžu byť na čas pozastavené (pozri EurActiv.sk 13. január 2006). Základom princípu „jednota v rôznorodosti” je podpora rôznosti všetkých kultúr v Európe na pozadí „spoločného kultúrneho dedičstva“ (článok 151 Zmluvy o EÚ).

Naviac, EÚ musí rešpektovať základné práva vyjadrené v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Charta základných práv EÚ by upevňovala ich ochranu v tom prípade, že by bola ratifikovaná Ústava.

Čo sa týka vstupu do Únie, ktorýkoľvek európsky štát sa môže uchádzať o členstvo, keďže Európa a jej hranice nie sú nikde definované (článok 49 Zmluvy o EÚ). Kandidátska krajina však musí mať stabilné demokratické inštitúcie, fungujúcu trhovú ekonomiku a vyhovujúcu administratívnu štruktúru (Kodanské kritériá).

Niektorí politici a pozorovatelia tvrdia, že EÚ potrebuje silnejšiu identitu na to, aby bola životaschopná. Počas práce na Európskej ústavnej zmluve vyšli na povrch mnohé nezrovnalosti, ktoré vyvolali roztržku o zmienke „Boha“ a „kresťanských hodnôt“ v preambule Ústavy.

Vyhliadky na možné členstvo Turecka v Únii, sa rovnako ako problémy spojené s globalizáciou a imigráciou, pripojili k diskusii o identite.

Otázky

Prieskumy ukazujú, že občania EÚ sa identifikujú stále v prvom rade s krajinou ich pôvodu. Podľa prieskumu Eurobarometra sa na konci roka 2004 len 47% občanov identifikovalo aj so svojou krajinou, aj s Úniou, zatiaľ čo len so svojou krajinou 41%. 86% opýtaných cítilo hrdosť na svoju krajinu a 68% vyjadrilo hrdosť na to, že sú Európania. Vo všeobecnosti sa ľudia viac identifikujú so svojou krajinou (92%), regiónom (88%), mestom (87%) ako s Európou (67%). Indikátorom môže byť aj nízka účasť na voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2004 (54%).

Relatívne nízka politická participácia a slabá náklonnosť predstavujú pre EÚ problém legitimity. Naviac, existuje len veľmi malá zhoda na tom, ako by sa mala upevňovať. Tu je niekoľko možných modelov:

  • Európa kultúry alebo „rodiny národov”

Komunitariáni veria, že spoločnosť môže byť stabilná len vtedy, ak majú jej členovia spoločnú históriu a kultúru. Zdôrazňujú, že európska identita sa objavila ako výsledok spoločného vývoja v oblasti náboženstva a filozofie, politiky, vedy a umenia. Aj preto majú tendenciu nepovažovať Turecko za potenciálny členský štát. Európa je z pohľadu „jednoty v rôznorodosti” vnímaná ako „rodina národov“. A preto je najvyšší čas vymedziť hranice Európy.

Hlavné problémy: kritici tvrdia, že tento názor je istou formou „euro-nacionalizmu”, ktorý vedie k politikám založeným na exklúzii a polarizácii globálnej politiky s Huntingtonovou „zrážkou civilizácií” ako najhorším možným výsledkom.

  • Európa občanov alebo „konštitučný patriotizmus”

Na druhej strane stoja liberáli a republikáni, ktorí argumentujú v prospech spoločnej politickej kultúry alebo občianskej identity založenej na univerzálnych princípoch demokracie, ľudských práv a právneho štátu. Tie by mali byť vyjadrené v spoločnej verejnej sfére a v politickej participácii (alebo v „konštitučnom patriotizme“; termín zaviedol nemecký filozof Jürgen Habermas). Veria, že kultúrna identita, viera atď. by mala zostať záležitosťou súkromnej sféry. Európska identita vznikne podľa nich zo spoločných politických a občianskych akcií, spoločných občianskych organizácií a silných európskych inštitúcií. „Jednota v rôznorodosti“ znamená z ich pohľadu zdieľanie rovnakých politických a občianskych hodnôt, zatiaľ čo zostávajú ľudia oddaní rôznym kultúrnym prostrediam. Hranice komunity by mali byť otázkou politiky, nie kultúry.

Hlavné problémy: liberálno-republikánske stanovisko je predmetom kritiky preto, že umelo kreslí čiaru medzi súkromnou a verejnou sférou, medzi subjektívnym a univerzálnym. Demokracia a ľudské práva nie sú podľa kritikov univerzálne hodnoty, ale vychádzajú z určitej špecifickej kultúrnej tradície. Problémy spojené s kultúrnou odlišnosťou tento smer ignoruje, namiesto toho, aby sa nimi zaoberal. Naviac, solidarita a emocionálna súnáležitosť k spoločnosti môže byť len produktom kultúrnych zväzkov a nie čisto abstraktných princípov.

  • Európa ako priestor zrážky

Konštruktivisti veria, že európska identita sa môže objaviť ako dôsledok intenzívnych občianskych, politických a kultúrnych výmen a spolupráce. Keďže identity prechádzajú konštantnými zmenami, európska identita by mala zahŕňať viacero významov a mala by byť predmetom redefinícií na základe vzťahov s inými. „Jednota v rôznorodosti“ potom znamená participáciu na kolektívnych a politických akciách. Preto je snaha ohraničiť Európu nielen zlá, ale aj nemožná.

Hlavné problémy: tento pohľad podľa kritikov preceňuje schopnosť ľudí adaptovať sa na svet v pohybe a podceňuje ich potrebu pre stabilitu. Príliš mnoho rôznosti môže viesť eventuálne až k strate identity, orientácie a súdržnosti, a preto môže podkopať samotnú demokraciu a spoločnosť.

Aj napriek fundamentálnym rozdielom existujú faktory, ktoré môžu buť považované za predpoklady vzniku európskej identity:

  • Politika: upevnenie demokratickej participácie na všetkých úrovniach Spoločenstva a viac demokracie na úrovni EÚ.

  • Vzdelávanie a kultúra: upevňovanie európskej dimenzie v niektorých oblastiach (napríklad v histórii), viac pozornosti venovať jazykovému vzdelávaniu, výmenám, a pod.

  • Sociálna a ekonomická kohézia: vyrovnávanie sa so sociálnymi a ekonomickými rozdielmi.

Pozície

Najprominentnejšími účastníkmi diskusie o európskej identite sa stali predstavitelia katolíckej cirkvi. Na adresu členov Európskej ľudovej strany pápež Benedikt XVI. 30. marca 2006 povedal, že Európa si musí vážiť svoje kresťanské korene a upevniť povedomie, že patrí k spoločnej cilvilizácii, a až potom bude môcť lepšie čeliť výzvam, ktoré pred ňou stoja.

Podľa Komisie biskupských konferencií Európskeho spoločenstva (Commission of the Bishops´Conferences of the European Community – COMECE) by bola priama zmienka o Bohu alebo kresťanstve „silným signálom podporujúcim identitu Európy“. Univerzálne práva a hodnoty, akými sú demokracia, či právny štát sa v Európe vyvinuli z kresťanstva.

Európska ľudová strana verí, že Európa si uchováva spoločné kultúrne dedičstvo. Pocit súnáležitosti môže stáť len na spoločných kultúrnych a hodnotách a presvedčení. A preto je na čase definovať európske hranice.

Liberálna skupina v Parlamente propaguje myšlienku, že EÚ je jedna politická komunita, ktorá „nie je založená ani na náboženstve, ani na viere, ale na vzájomnom rešpektovaní demokratických hodnôt a princípov“. Turecká snaha o členstvo v EÚ a samotná prítomnosť miliónov moslimov v Európe by mala potlačiť tento proces dopredu.

Na jar 2002 prišla so svojim záverom Reflekčná skupina EÚ, ktorá združuje mnohých prominentných vedcov a politikov. Európa a jej hodnoty by podľ nich nemali byť „presne definované a ohraničené“. Jej hranice sú otvorené. Preto budú otázky o európskej identite zodpovedané sčasti imigračným zákonodarstvom, a sčasti vyjednaným vstupom nových krajín do EÚ.

Turecký premiér Recep Tayyip Erdogan podčiarkol, že prijatím Turecka za člena EÚ by Únia dokázala, že „v skutočnosti nie je kresťanským klubom, ale miestom, kde sa stretávajú rôzne civilizácie”.

Nasledujúce kroky

REKLAMA

REKLAMA