Európska únia v reflexnej nálade

Európski lídri sa stretávajú v Bruseli, aby konfrontovali svoje názory na niektoré výzvy, ktorým Únia v súčasnosti čelí. Aj keď sa očakáva, že obdobie reflexie bude predĺžené, najdôležitejším výsledkom by malo byť sprístupnenie stretnutí Rady ministrov verejnosti.

 

Pozadie

Po roku oficiálne strávenom „reflektovaním” o budúcnosti EÚ a osude Európskej ústavnej zmluvy, európski lídri v nasledujúcich dvoch dňoch (15.-16. júna) zhodnotia svoje pozície a povedia, čo ešte treba urobiť.

Počas prvého roka „obdobia reflexie” Únia zvolila takzvaný „dvojsmerný prístup” zameraný na jednej strane na pokus udržať ratifikačný proces Ústavy pri živote a na druhej strane na vytvorenie „Európy výsledkov” (alebo „projektov”), ktoré sú vo väčšej zhode s očakávaniami a ašpiráciami občanov.

Ďalšími dôležitými záležitosťami sú výzvy na zvýšenie transparentnosti a efektívnosti fungovania EÚ bez ohľadu na výsledky ústavného procesu.

Otázky

Obdobie reflexie a Ústava EÚ

Jedným zo záverov summitu bude, že počas debát o budúcnosti Európskej únie občania nevyjadrili len neistotu, obavy a nedôveru, ale vyslovili „jasnú podporu európskemu projektu”. Občania „očakávajú, že im Únia dokáže svoju pridanú hodnotu a odpovedia na súčasné výzvy”.

Európska rada by sa mala zhodnúť na predĺžení obdobia reflexie najneskôr do júna 2007, teda do obdobia konca Nemeckého predsedníctva , od ktorého sa očakáva, že príde s konkrétnymi návrhmi na ďalšie kroky. Tieto návrhy by mali byť zrealizované počas Francúzskeho predsedníctva v druhej polovici roka 2008.

Transparentnosť a subsidiarita

Európska rada by sa mala dohodnúť na prostriedkoch, ktoré by mali „zlepšiť fungovanie Únie bez zmien Zmlúv”. Spomedzi nich by malo byť sprístupnenie stretnutí Rady ministrov verejnosti a väčšie zapojenie národných parlamentov do lagislatívnych pocesov.

Na realizáciu tohto zámeru bude musieť Rada „okamžite prijať nevyhnutné prostriedky”, aby sa zaistilo, že všetky rozhodnutia na základe spolurozhodovacej procedúry, vrátane hlasovania, sa už nebudú odohrávať za zatvorenými dverami (s výnimkou tých prípadov, v ktorých Rada alebo COREPER rozhodnú inak). Očakáva sa, že Rada bude od nastúpenia Fínska na predsednícku stoličku EÚ, pravidelne diskutovať o dôležitých záležitostiach s verejnosťou. Veľká Británia už vyjadrila svoj nesúhlas k návrhu.

Občania by mali mať možnosť sledovať zasadnutia Rady cez videoprenosy vo všetkých jazykoch EÚ.

Európska rada by mala schváliť návrh iniciatívy Komisie, aby doručila všetky svoje nové návrhy a konzultačné materiály priamo národným parlamentom. Rada, Európsky parlament a Komisia budú požiadané, aby „navrhli štandardný a kontrolný zoznam subsidiarity a proporcionality” návrhov nových zákonov.

Rozširovanie

Na summite sa bude diskutovať aj o stratégii ďalšieho rozšírenia, najmä vo vzťahu k západobalkánským štátom, a o schopnosti EÚ absorbovať ďalších členov. Nemecko, Rakúsko, FrancúzskoHolandsko vyzývajú na hľadanie alternatív k plnému členstvu a vyjadrili pochybnosti o rýchlosti a možnostiach ďalšieho rozšírenia.

Preto Komisia súhlasila s prehodnotením prínosov rozšírenia a absorbčnou kapacitou EÚ do decembra 2006. Zdá sa, že všetci lídri sa zhodujú na tom, že po prijatí RumuskaBulharska do Únie sa bude môcť Únia ďalej rozširovať len po prijatí „inštitucionálnej reformy” (teda po roku 2009?)

Slovinsko pravdepodobne dostane zelenú na vstup do Eurozóny k 1. januáru 2007.

Lepšia regulácia

Európska rada požiada Komisiu o správu o pokroku uskutočnenom v iniciatíve na lepšiu reguláciu a redukciu európskej byrokracie, a zároveň o oznámenie „merateľných redukčných cieľov” začiatkom roku 2007.

Pozície

Nemecko a Taliansko sa rohodli tlačiť na ďalší pokrok v záležitosti Ústavnej zmluvy. Počas svojej prvej návštevy Nemecka 14. júna 2006 sa nový taliansky premér Romano Prodi snažil o upevnenie talianskeho európskeho profilu. Počas svojho stretnutia s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou zdôraznil, že neexistuje alternatíva k Ústavnej zmluve.

Fínsky premiér Matti Vanhanen, ktorý preberá predsedníctvo EÚ k 1. júlu 2006 povedal, že „obyčajné predĺženie” obdobia reflexie nebude stačiť. Myslí si, že namiesto toho by mala Únia počas predsedníctva jeho krajiny viac diskutovať o Ústavnej zmluve. Taktiež povedal: „Musíme občanom prízvukovať, že Únia nie je mŕtva”.

Predseda Európskej komisie José Barroso v prejave pred Európskym parlamentom 14. júna povedal, neexistuje alternatíva k „politickej Európe”, ktorá by paralyzovala „ducha, ktorý obchádza Európu – europesimizmus”. Preto sa Európa musí pohnúť z „obdobia reflexie” k “obdobiu zaangažovanosti”.

Európsky parlament prijal rezolúciu, v ktorej požiadal Európsku radu o „jasný návrh pokračovania ústavného procesu”, ktorým sa má dosiahnuť „konečná dohoda o ústavnej zmluve”, najneskôr do volieb do Európskeho parlamentu v júni 2009.

Nasledujúce kroky

  • Október 2006: Fínsky parlament pravdepodobne ratifikuje Ústavu
  • December 2006: Komisia odprezentuje prehodnotenie benefitov rozširovania a absorbčnej kapacity EÚ
  • Január 2007: Nemecko nastúpi na predsednícku stoličku EÚ
  • Marec 2007: Berlín: Oslavy 50. výročia podpísania Rímskych zmlúv by mali znamenať novú etapu vývoja európskeho projektu
  • Júl-december 2008: Ústavný proces by mal byť zavŕšený počas Francúzskeho predsedníctva

REKLAMA

REKLAMA