Európski ľudovci rozmýšľali o Európe

Štyri mesiace po vyhratých voľbách sa vedúca európska politická sila zišla vo Viedni, aby diskutovala o priortách a víziách pre Európu na nasledujúce roky.

European Ideas Network (EIN) – think tank spriatelený so stredo-pravou európskou stranou EPP (Európska ľudová strana) – usporiadal 15.-17. októbra svoju tradičnú letnú univerzitu.

Na nej sa lídri stredo-pravých politických strán, združených v EPP (zo Slovenska sú to SDKÚ-DS, KDH a SMK) diskutovali o svojich predstavách na nesledujúcich päť rokov a ďalej. Stretnutie sa konalo v čase, kedy Európska komisia pripravuje tzv. „odkazy“ – dokumenty, ktoré majú novým dezignovaným komisárom pomôcť pred híringom v Parlamente.

Okrem Barrosovho politického programu (Political Guidelines), ktorý zverejnil pred svojím zvolením v EP, nie je zatiaľ jasné, aké budú priority novej Európskej komisie na nasledujúcich päť rokov.

Keďže pozornosť sa sústreďuje predovšetkým na prekonanie finančnej a ekonomickej krízy, neviedla sa takmer žiadna verejná diskusia o novom hospodárskom a sociálnom programe.

Politici a intelektuáli boli v diskusii o tom, ako „dostať ľudí do centra európskeho projektu“ rozpoltení medzi krátkodobými a dlhodobými prioritami. Ukazujú to aj názvy niektorých okruhov diskusie – „Svet v roku 2025“ s implikáciami pre nové inštitucionálne usporiadanie a diskusia o „Základe sociálneho a ekonomického rozvoja“, vrátane krátkodobých regulačných opatrení.

Pozície

„Sme politickou rodinou rovnováhy, umiernenosti, zodpovednosti. To ale nebráni odvahe, predstavivosti alebo riskovaniu – a ani by nemalo, práve naopak! (…) Myslime „out of the box“, ako hovoria Briti, myslime nahlas!“, povedal účastníkom šéf skupiny EPP v Európskom parlamente, Francúz Joseph Daul.  

Podľa Daula, stredo-pravá politika znamená „inováciu a zmenu, nie konzervatívnosť“. „Moja skupina EPP, nie je konzervatívna, ale reformná, ktorá vždy myslí na to, aby naše pozície boli založené na ideáloch a hodnotách. Ideáloch a hodnotách tolerancie, ale aj zodpovednosti. Ideáloch a hodnotách rešpektu pre druhých, ale aj dôvery a rešpektu voči svetu.“

Daul priznal, že nájsť takúto rovnováhu je veľmi ťažké a nie vždy je to „príťažlivé pre médiá“. „Ale nie je to ani až také zlé, pretože nie sme v politike, aby sme uspokojili médiá.“

José Manuel Barroso sa vo svojom príspevku sústredil na potrebu ratifikovať Lisabonskú zmluvu, menej už hovoril o Lisabonskej stratégii, ktorá sa bude musieť nanovo naformulovať. Okrem predsedu Európskeho parlamentu Jerzyho Buzeka sa Lisabonskej stratégii – ktorá by mala byť v centre pozornosti novej Komisie popri dohľade nad hospodárskou obnovou Európy – venovalo len zopár speakrov.

V rámci panelu o digitálnej ekonómii vystúpil aj bývalý slovenský eurokomisár Ján Figeľ (KDH, EPP). "Inovácie a spolupráca univerzít, vedeckých centier a privátneho sektora sú predpokladom pre trvaloudržateľný ekonomický rast, a to najmä v čase ekonomickej krízy”, povedal nový šéf kresťanských demokratov. Samotná EÚ je podľa neho jednou z najväčších politických inovácií, ktoré priniesli Európe prosperitu založenú na princípoch subsidiarity a sociálneho chápania slobodného trhu. 

Rozširovanie

Jednou z kľúčových tém viedenského stretnutia boli aj „geografické hranice EÚ a susedská politika.“ Diskusia organizovaná na popud Nemecka a Francúzka mala upozorniť na dôležitosť dlhodobých perspektív politiky rozširovania.  

Hoci nikto nespochybňuje minulé kolá rozširovania – aj keď sú na neho odlišné názory – vo všeobecnosti prevláda názor, že treba západný Balkán nechať vstúpiť do EÚ, keď krajiny skutočne splnia kritériá. Zároveň je ale treba premýšľať o iných riešeniach pre Ukrajinu a Južný Kaukaz.

Jean-Dominique Giuliani, predseda Schuman Foundation, si myslí, že s prihliadnutím na nedostatočnú podporu rozširovaniu medzi európskymi občanmi „nie je Európa bez hraníc demokratická“. „Ak budeme takto pokračovať budeme mať [namiesto EÚ] OSN plus WTO. Pred tým, ako sa budeme rozširovať o krajiny západného Balkánu mali by sme stanoviť hranice aspoň provizórne.“

Podľa neho potrebujeme aktívnejšiu susedskú politiku, ktorá nebude kričať kontrastom  obmedzenej pomoci, ktorú je dnes EÚ schopná ponúknuť Ukrajine a pomoci ktorú poskytli USA keď sa Kyjev vzdal jadrových zbraní. „Našim susedom dávame len omrvinky. Skutočná susedská politika je v prvom rade politika so skutočnými finančnými nástrojmi“.

Na otázku EurActiv, či budeme v budúcnosti rozlišovať medzi socio-ekonomickou integráciou a rozširovaním ako ho poznáme dnes, Manfred Scheich, bývalý rakúsky veľvyslanec pri EÚ povedal, že „pragmatizmus môže byť dobrý, ale príliš veľa ho škodí.“

„(Rozhodnutie o forme integrácie) by malo byť prijaté na základe vzájomného záujmu. To či by krajina mala alebo nemala vstúpiť do EÚ, bude závisieť na situácii v danej krajine. Nemôžeme dávať kategorické odpovede, treba o tom rokovať.“

Albánsky premiér Sali Berisha hovoril o pripravenosti svojej krajiny na vstup do EÚ a bývalá ministerka zahraničných vecí Gruzínska Eka Tkešelašvili uviedla, že jej krajina je potenciálne kandidátskou krajinou v dlhodobom horizonte.

Transatlantické vzťahy

Vincente Fox, bývalý prezident Mexika  hovoril o dekriminalizácii drog, čo by podľa neho malo znížiť ich negatívne a ekonomické a zdravotné dôsledky na spoločnosť. Jeho účasť v paneli venovanom transatlantickým vzťahom prítomným pripomenula, že tieto by sa nemali obmedzovať len na vzťahy s USA.

Fox hovoril o nejednotnosti Latinskej Ameriky, najmä pokiaľ ide o aktivity Huga Chavéza, na čom demonštroval, že nejednotnosť, s ktorou Európa často zápasí nie je až taká závažná.

Silno transatlanticky ladenú reč v závere predniesol bývalý španielsky premiér José María Aznar. Spochybnil kapacitu Obamovej administratívy postaviť sa k problémom ako je  Afganistan, kde podľa neho potrebujem „víťaznú stratégiu, nie ústupovú stratégiu“.

Na otázku EurActiv o európskej integrácii nad rámec inštitucionálneho procesu v kontexte francúzskych a nemeckých predstáv o strategickom partnerstve a očakávaní výsledkov Gonzálezovej skupiny pre reflexiu Európy, Aznar odpovedal, že hranice EÚ by mali byť definované, pretože je treba jasne rozlíšiť západný Balkán od Ruska, ktorému by malo byť odoprené slovo v rozhodovaní EÚ a NATO.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA