Európskych lídrov rozdeľuje aj stratégia Európa 2020

Hlavy štátov a predsedovia vlád členských krajín dnes diskutujú aj o stratégii Európa 2020, ktorú navrhla Európska komisia. Niektoré krajiny však s nimi nesúhlasia.

Dvojdňovému summitu najviac dominuje tematika gréckej krízy a to aj napriek tomu, že nie je súčasťou oficiálnej agendy.  Lídri sa trápia s dosiahnutím spoločného stanoviska o dlhodobej stratégii, pričom niekoľko krajín spochybnilo návrhy Európskej komisie.

Predseda exekutívy José Manuel Barroso navrhol päť hlavných cieľov týkajúcich sa zamestnanosti, klimatických zmien a energetiky, vzdelávania, výskumu a obmedzovania chudoby.  No len málo z nich v tomto štádiu získalo podporu.

Nemecko kritizuje cieľ zaistiť, aby 40 %  mladých ľudí malo vysokoškolské vzdelanie a obmedziť podiel tých, ktorí školy opúšťajú predčasne na 10 %. Obávajú sa, že takto by európske ciele zasahovali do federálnych kompetencií.

Ministri financií zasa minulý týždeň protestovali proti návrhu investovať minimálne 3 % HDP do výskumu a rozvoja a vyzvali k prístupu orientovanému na výsledky.

Slovensko, Česko, Poľsko a Maďarsko zasa spochybňujú cieľ obmedziť počet Európanov žijúcich v chudobe o 25 %. Podľa Ivana Korčoka, vedúceho stáleho zastúpenia Slovenska pri  EÚ pochybnosti a otázniky súvisia s tým, že pokiaľ ide o chudobu je situácia vo V4 úplne iná.

Počas svojho  včerajšieho vystúpenia v Európskom parlamente Barroso vyzval lídrov, aby prijali ciele, o ktorých tvrdí, že boli citlivo vybrané.

„Samozrejme musia byť dosiahnuteľné. Ale tiež si vyžadujú extra snahu  v porovnaní so statusom quo, uvedomením si našimi členskými štátmi, že treba zmenu. A budem sa snažiť presvedčiť Európsku radu o zmysle tejto potreby.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA