Eurozóna, NATO, Rusko. V čom sa Le Penová a Macron odlišujú

Francúzi majú na výber z dvoch radikálne rozdielnych zahraničnopolitických programov.

Marine Le Penová a Emmanuel Macron už načrtli kampaňové témy pred druhým kolom prezidentských volieb.

Le Penová sa v prvom televíznom vystúpení od nedeľného prvého kola odvolala na zakladateľa V. republiky Charlesa de Gaullea. Pozastavila si funkciu predsedníčky Národného frontu, pretože prezidentské voľby sú podľa nej „súbojom osobností“. V utorkovom vysielaní televízie LCI kritizovala Macrona ako „kandidáta oligarchie“, ktorý chce „divokú globalizáciu. Le Penová prízvukovala referendum o frexite a vystúpenie z eurozóny. Menej už hovorila o obmedzení migrácie či boji s islamským radikalizmom.

Kandidát hnutia Vpred! odmietol Le Penovej kritiku. Program brutality a nenávisti má moja protikandidátka, povedal v utorkovom vysielaní France 2. Macron podčiarkol, že „Francúzsko sa nachádza v Európe“, spomenul aj export francúzskych poľnohospodárskych výrobkov do EÚ. Rozdelenú krajinu chce „uzmieriť“ a „zjednotiť“ okolo svojho programu z prvého kola.

Druhé kolo, ktoré sa koná 7. mája, sa bude oveľa viac ako prvé kolo sústrediť na osobnosti kandidátov. Vzhľadom na diametrálne odlišnú ponuku Le Penovej a Macrona však neustúpi do úzadia ani programová diskusia. Tá sa už kryštalizuje okolo niekoľkých kľúčových tém: frexit, vnútorná bezpečnosť, ale aj vzťah k Spojeným štátom a k Rusku.

Aké sú pozície Le Penovej a Macrona v týchto témach?

Európska únia a eurozóna

Programy krajnej pravičiarky a centristu analyzovali denník Le MondeFrancúzsky inštitút pre medzinárodné vzťahy.

Emmanuel Macron žiada nielen pokračovanie členstva Francúzska v EÚ, ale aj posilnenie francúzsko-nemeckej spolupráce. Podmienkou podľa neho je, aby Paríž rešpektoval pakt stability a rastu. Macron sa napríklad hlási k európskemu pravidlu trojpercentného rozpočtového schodku.

To je v príkrom rozpore s prioritami Marine Le Penovej, ktorá plánuje referendum o vystúpení Francúzska v EÚ. Francúzskych prezidentov Nicolasa Sarkozyho a Françoisa Hollandea dlhodobo označuje za „nemeckých vicekancelárov“. Le Penová chce vystúpiť z eurozóny a vrátiť sa k franku a „fiškálnej suverenite“.

Macron sa hlási k euru, eurozónu chce však reformovať. V minulosti už kritizoval nemeckú obchodnú politiku. Rozhodovanie v eurozóne chce demokratizovať vytvorením parlamentu zloženého z národných poslancov a zefektívniť vymenovaním ministra financií pre eurozónu. Eurozóna má mať rozpočet. Prístup k nemu by však mali len štáty, ktoré sa prihlásia k spoločným pravidlám vo fiškálnej a sociálnej oblasti. „Aby sme sa vyhli sociálnemu dumpingu,“ píše sa v Macronovom programe.

NATO a Rusko

Macron a Le Penová sa od seba menej odlišujú v zahraničnej politike nad rámec EÚ.

Čo sa týka NATO, centristický kandidát sa k nemu hlási a zblíženie Francúzska a Spojených štátov považuje za „príležitosť“. Navrhuje vytvorenie generálneho štábu pre európsku obrannú politiku, ten by však mal byť prepojený s národnými veliteľstvami a s NATO.

Krajná pravičiarka nechce z NATO vystúpiť. Pod jej vedením by však Paríž opustil spoločné velenie a vrátil sa tak do stavu pred rokom 2008. O návrate do NATO vtedy rozhodol prezident Nicolas Sarkozy.

Odlišné sú aj plány kandidátov v otázke prístupu k Rusku. Macron počíta s „normalizáciou vzťahov“, ktorá by sa realizovala cez spoločnú politiku EÚ a NATO. Bývalý člen socialistickej strany nechce pritom „v ničom poľaviť z našich záväzkov k ľudským právam“. V otázke sankcií je Maconov program neurčitý: chce ich „deeskalovať“. Rusko je preňho partnerom pre diskusiu o sýrskej otázke.

V tejto veci sa Macron približuje Le Penovej. Pre ňu je Moskva „objektívnym spojencom“ v boji s islamským fundamentalizmom. Kandidátka, ktorá sa s pred prvým kolom volieb stretla s prezidentom Vladimirom Putinom, však ide oveľa ďalej. Jasne hovorí, že „nespravodlivé a neefektívne“ protiruské sankcie treba zrušiť a Krym uznať ako súčasť Ruskej federácie.

Terorizmus a imigrácia

Macron i Le Penová chcú s Moskvou hovoriť o boji proti terorizmu. V oblasti vnútornej bezpečnosti, ktorá je tiež jednou z tém kampane, sa však ich návrhy líšia.

Centrista kladie dôraz na prevenciu a vzdelávanie mladistvých, nacionalistka chce naopak prísnejšie tresty. Obaja žiadajú zvýšenie kapacity väzníc – Macron o 20-tisíc, Le Penová o 40-tisíc. Kandidát tiež odmieta návrh kandidátky zbavovať odsúdených teroristov s dvojitým občianstvom francúzskeho občianstva a vyhosťovať podozrivých z terorizmu.

Migráciu považuje Macron vo všeobecnosti za príležitosť pre francúzsku ekonomiku, Le Penová za hrozbu pre životný štandard a bezpečnosť Francúzov.

Štát v súčasnosti udeľuje mimoeurópskym občanom 200-tisíc povolení na pobyt ročne, dve tretiny z držiteľov tvoria študenti.

Centristický kandidát odmieta kvóty na imigráciu. Dlhoročná šéfka Národného frontu naopak žiada na niekoľko týždňov úplné zastavenie imigrácie, aby vyhodnotila „skutočný stav“. Potom pripúšťa udeľovanie maximálne 10-tisíc povolení na pobyt ročne.

Veľký rozdiel je medzi Macronom a Le Penovou v otázke „práva zeme“, teda automatického udeľovania občianstva deťom narodeným vo Francúzsku. Kandidát hnutia Vpred! ho chce zachovať, jeho protikandidátka nahradiť „právom krvi“, ktoré povoľuje len dedenie občianstva po rodičoch.

Infografika druhe kolo

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA