Figeľ a Belohorská v Bratislave o Lisabonskej zmluve

Slovenský komisár Ján Figeľ a europoslankyňa Irena Belohorská vystúpili na seminári dotýkajúceho sa problematiky Lisabonskej zmluvy. Počas tej istej konferencie, konanej v Bratislave, vystúpil Juraj Nociar z MZV SR. Panelisti odpovedali aj na otázky z publika.

Pozadie

19. novembra 2007 sa v bratislavskom hoteli Devín uskutočnil seminár „Inštitucionálna reforma EÚ: výsledky a dôsledky Lisabonskej zmluvy.“ Prijatie na panelovú diskusiu prijal slovenský komisár Ján Figeľ, slovenská europoslankyňa Irena Belohorská (NI) a Juraj Nociar, ktorý je generálnym riaditeľom Sekcie európskych záležitostí Ministerstva zahraničných vecí SR.

Podujatie zorganizovalo Zastúpenie Európskej komisie v SR a Úrad vlády SR v spolupráci s Výskumným centrom Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (RC SFPA). Diskusiu moderoval Vladimír Bilčík, vedúci Európskych štúdií RC SFPA.

Otázky

Komisár Ján Figeľ vo svojom úvodnom prejave v bodoch vymenoval základné zmeny, ktoré prináša schválený, ale zatiaľ ešte neratifikovaný text Lisabonskej zmluvy:

  • Právna subjektivita Európskych spoločenstiev zanikne a vznikne nová a jedinečná právna subjektivita Európskej únie.
  • Tri doterajšie piliere vyplývajúce z Maastrichtskej zmluvy budú zlúčené do jednej, komunitárnej zložky. Oblasť SZBP a pod ňu spadajúca Európska bezpečnostná a obranná politika však budú spravované osobitne a aj naďalej sa v nich bude uplatňovať medzivládny prístup.
  • Hodnoty a ciele EÚ budú kritériom ďalšieho rozširovania, ale zároveň aj referenčným bodom, vzhľadom na ktorý bude možné udeľovať sankcie jednotlivým členským krajinám.
  • Charta základných práv, aj keď nebude súčasťou primárneho práva, stane sa právne záväznou.
  • Opäť dôjde k posilneniu občianstva EÚ, ktoré však stále nebude nahrádzať, ale len dopĺňať občianstvo členských krajín.
  • Ostáva zachovaný júnový kompromis dosiahnutý počas Nemeckého predsedníctva, ktorý ponecháva oblasť národnej bezpečnosti v rukách členských krajín.
  • Dôjde k posilneniu role národných parlamentov, ktoré sa budú môcť v prvom čítaní vyjadrovať k návrhom európskej legislatívy. Kritériom hodnotenia sa stane efektívne uplatňovanie princípu subsidiarity. Tzv. „princíp žltej karty“ umožní v lehote do 8 týždňov podať námietku voči konkrétnemu legislatívnemu návrhu. Ak národné parlamenty podajú námietku spoločne, môžu zastaviť celý legislatívny proces.
  • Vznikne Európska rada, na ktorej čele bude stály predseda volený na obdobie 2,5 roka s možnosťou znovuzvolenia. Jednotlivým formáciám Rady ministrov budú aj naďalej predsedať jednotlivé členské krajiny na princípe rotácie. Rada bude rozhodovať systémom dvojitej väčšiny, čo znamená, že bude prijatý taký návrh, za ktorý zahlasuje 55% štátov reprezentujúcich 65% európskej populácie. Od roku 2014 sa začne uplatňovať mechanizmus blokujúcej menšiny. Bude to znamenať, že 4 ľubovoľné členské krajiny budú môcť zablokovať prijímanie konkrétneho rozhodnutia. Počet oblastí, v ktorom sa bude rozhodovať väčšinovo, sa rozšíri o 44. Budú sa dotýkať prevažne oblasti slobody, spravodlivosti a vnútra.
  • Bude zavedený princíp iniciatívy. Znamená to, že 1/4 členských krajín bude môcť prísť s konkrétnou iniciatívou.
  • Počet poslancov EP sa od roku 2009 zníži na 750 + 1 predseda. Zároveň bude posilnená rola tohto orgánu zavedením všeobecnej procedúry spolurozhodovania. Nebude tak jestvovať viacero procedúr, pre ktoré spolurozhodovanie predstavuje výnimku, ale naopak, spolurozhodovanie bude pravidlom, z ktorého bude vyňatých zopár výnimiek.
  • Komisia bude mať od roku 2014 počet členov zodpovedajúci 2/3 počtu členských krajín. Posty budú obsadzovať nominanti členských krajín na princípe rovnej rotácie, čo znamená, že každá krajina bude mať svojho komisára počas 2 z 3 funkčných období.
  • Vytvorí sa úrad Vysokého predstaviteľa pre zahraničnú politiku, ktorého bude menovať Rada. Pôjde o zlúčené portfólio doterajšieho komisariátu pre vonkajšie vzťahy s úradom Vysokého predstaviteľa pre SZBP. Vysoký predstaviteľ pre zahraničnú politiku bude zároveň podpredsedom Európskej komisie a predsedom Rady pre zahraničné otázky.
  • Predseda Komisie bude disponovať možnosťou odvolať ktoréhokoľvek komisára.
  • Petícia, pod ktorú sa podpíše 1 milión občanov relevantného počtu členských krajín, môže vyzvať Komisiu ku konkrétnej iniciatíve.
  • Dôjde k posilneniu role Európskeho súdneho dvora v niektorých oblastiach. Výnimky z tohto budú mať Veľká Británia a Poľsko. Výnimky sú stanovené dodatkovým protokolom k Zmluve.
  • Európska centrálna banka a Dvor audítorov budú spomenuté v zakladajúcich zmluvách EÚ. ECB si pritom ponechá svoju nezávislosť a právnu subjektivitu voči ostatným európskym inštitúciám.

Figeľ tiež vo svojom prejave poukázal na to, že Európanov „nespája len geografia a východiská z 50-tych rokov, ale aj hodnoty.“ Integračný projekt označil za „našu Európu, nie bruselskú,“ v ktorej základnou hodnotou je človek. Podľa neho je prijatie Lisabonskej zmluvy „formovaním právneho a občianskeho prostredia Európy.“

Slovenská poslankyňa Európskeho parlamentu, Irena Belohorská (NI), k zmenám, ktoré vymenoval komisár, pridala úpravy týkajúce sa Európskeho parlamentu. Podľa jej slov si europoslanci presadili požiadavku, aby sa mohli vyjadrovať k personálnemu výberu predsedu Európskej komisie na základe preložených nominácií. Rovnako podčiarkla, že sa EP bude môcť vyjadrovať aj k osobe Vysokého predstaviteľa pre zahraničnú politiku.

Juraj Nociar sa vo svojej prezentácii zameral predovšetkým na slovenské reálie. Vyjadril svoje presvedčenie, že aby daný členský štát pochopil EÚ v celej jej inštitucionálnej rovine fungovania, musí zažiť rolu svojho predsedníctva: „Reálne pochopíme, o čom EÚ je, až v roku 2016.“ Narážal pri tom na rok, v ktorom bude SR predsedať formáciám Rady ministrov.

Pozície

Ivan Kuhn z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika poukázal na dva fakty. Odvolávajúc sa na prieskum verejnej mienky, na Slovensku bola väčšina ľudí za prijatie pôvodného návrhu Ústavnej zmluvy. Súčasne však poukázal, že podľa toho istého prieskumu ju „drvivá väčšina“ respondentov ani nečítala. Panelistom položil otázku, akým spôsobom chcú zabrániť tomu, aby sa podobná situácia neopakovala aj v prípade Lisabonskej zmluvy. Zároveň dodal, že Zmluva okliešťuje suverenitu Slovenska.

Slovenský publicista a pedagóg, Eduard Chmelár, vyslovil obavu, že dôvody, pre ktoré bol odmietnutý pôvodný návrh Ústavnej zmluvy, stále nepominuli. Zároveň položil túto otázku panelistom, ako to vidia oni.

Komisár Figeľ vo svojej odpovedi uviedol, že v jeho chápaní predstavuje suverenita „zodpovednosť za slobodu.“ Veľmi voľne parafrázované, suverenita je podľa jeho slov niečo, čo musí slúžiť človeku a nie niečo, čo treba úzkostlivo chrániť natoľko, že sa stane pre občana nepoužiteľná. Integrácia vedie rovnako k slobode, nakoľko so sebou prináša veľa výhod. Komisár tiež na druhej strane pripustil , že „ideálne zmluvy neexistujú [..] ani ľudia neexistujú ideálni.“

Šéf Sekcie európskych záležitostí MZV, Juraj Nociar, si položil rečnícku otázku: „Načo by prostý občan čítal Zmluvu?“ Podľa neho, ak niekto označí text za zlý, mal by vedieť rovnako povedať, čo iné by mal obsahovať, aby ho bolo možné považovať za dobrý. Zmluva je odborným právnym textom, ku ktorému dokáže laik len sotva zaujať odborné stanovisko. K otázke pominutia dôvodov, pre ktoré bola odmietnutá Ústava, uviedol, že pôvodný návrh vzbudzoval prehnané a nenaplniteľné očakávania. Rétorika Lisabonskej zmluvy sa podľa neho nesie v opatrnejšom duchu a má ambíciu byť predovšetkým legislatívnym textom. Teda EÚ ako takú nemení, len ju upravuje a novelizuje.

Zástupca Ministerstva obrany SR sa komisára spýtal, či bude mať EÚ po prijatí Lisabonskej zmluvy, obrazne povedané, jedno telefónne číslo, na ktorého sa svojho času dožadoval Henry Kissinger, bývalý minister zahraničia USA. Inými slovami, či bude mať EÚ jedno telefónne číslo, na ktoré by sa dalo zavolať a zistiť, aká je pozícia EÚ ku konkrétnym medzinárodným otázkam.

Figeľ na tieto slová reagoval, že nie je dôležitý len inštitucionálny rámec, ale aj vôľa hľadať jednotný postoj. Súčasnú neschopnosť Európy hovoriť v medzinárodnej politike jedným hlasom označil skôr za politický problém. „Aj keď máte kvalitné auto, rozhodujúci je vodič,“ týmito slovami poukázal na dôležitosť personálneho výberu budúceho Vysokého predstaviteľa pre zahraničnú politiku.

Nociar komisára doplnil slovami, že vníma akési protirečenie: na jednej strane každý chce od Európy konkrétne výsledky a návody na riešenie problémov, ale súčasne každý sa zdráha odovzdať Bruselu reálne právomoci, aby mohli komunitárne orgány reálne konať.

Slovenský komisár svoje vystúpenie a odpovede na otázky publika zakončil konštatovaním, že bohatosť Európy je v jej kultúrnej rozmanitosti. Podľa neho nie je problémom ani to, že EÚ používa napríklad tri rôzne abecedy. Prekážkou komunikácie a nachádzania kompromisu nie je rôzna reč, ale neochota dohodnúť sa, ktorá Európe nechýba. Podľa jeho slov, Európa nemá byť taviacim kotlom, v ktorom sa identity a rozdiely stierajú. Naopak, má byť mozaikou, avšak tá si vyžaduje vytvorenie nejakého „zmysluplného obrazu.“

REKLAMA

REKLAMA