Fínsky parlament nesúhlasí s posilnením EP

Lisabonská zmluva dala europarlamentu nové kompetencie. Ten chce však svoje postavenie ešte viac posilniť dohodou s Komisiou a Radou. Národným parlamentom sa to nemusí páčiť – fínsky sa už vyslovil proti.

Európsky parlament si počas híringov vynútil od predsedu Komisie Barrosa i podpredsedu Šefčoviča prísľub, že exekutíva bude prihliadať na jeho názory i nad rámec právomocí, ktoré mu dávajú zmluvy (EurActiv.sk, 19.1.2010 (vypočutie Šefčoviča) a 4.9. 2009 (predstavenie „volebného programu“ Barrosa).

Snahu zvýšiť váhu v rozhodovaní podčiarkli europoslanci aj pri schvaľovaní novej Komisie začiatkom roka 2010 – prijali Uznesenie, v ktorom naznačujú svoje požiadavky pre revíziu rámcovej medziinštitucionálnej dohody medzi Parlamentom a Komisiou.

Súčasná dohoda bola podpísaná v roku 2006. So vstupom Lisabonskej zmluvy do platnosti je ju potrebné revidovať a EP chce túto príležitosť využiť na posilnenie postavenia, napríklad voči Rade ministrov. Spojenca hľadá v Komisii, a odvoláva sa pritom na politické prísľuby a nutnosť oboch inštitúcií „úzko spolupracovať, aby sa zabezpečilo úspešné a účinné používanie metódy Spoločenstva a keďže sú osobitne zodpovední za zabezpečenie toho, aby bola Únia viac než spojením svojich častí“.

Europarlament okrem toho chce, aby sa bola do novej dohody zahrnutá aj Rada. Barroso to sľúbil vo februári 2010, tesne pred schválením jeho tímu v EP. Predpokladá to aj aktuálne znenie Zmlúv, upravené Lisabonskou zmluvou: podľa článku 295 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa tieto tri inštitúcie „navzájom radia a vzájomnou dohodou upravia podrobnosti svojej spolupráce. Na tento účel môžu v súlade so zmluvami uzatvárať medziinštitucionálne dohody, ktoré môžu mať záväznú povahu.“

Málo nadšenia v Rade

V Rade však zatiaľ pristúpenie k takejto dohode nenašlo podporu. Podľa predbežného názoru legislatívnej služby Rady by to dokonca mohlo odporovať zmluvám, členské štáty sa tiež nechcú nechať zaviazať dokumentom, na ktorého tvorbu nemali dostatočný vplyv.

Problém sa týka aj národných parlamentov. Lisabonská zmluva im síce priznala väčšiu váhu v rozhodovaní v EÚ, ich vplyv sa však prejavuje výraznejšie pri tvorbe národných pozícií, s ktorými vlády prichádzajú do Bruselu. Niektoré krajiny (vrátane Slovenska) dokonca prijali zákonné normy, podľa ktorých môže parlament, alebo jeho výbor, zaviazať príslušného ministra ku konkrétnemu postoju.

Národné parlamenty budú o tejto otázke rokovať na stretnutí COSAC-u (Konferencia výborov národných parlamentov členov EÚ, ktoré sú zodpovedné za európske záležitosti) na prelome mája a júna v Madride. Prvý výstrel vyšiel zo severu – takzvaný „Veľký výbor“ fínskeho parlamentu prijal uznesenie, v ktorom svojej vláde odporučil nesúhlasiť s požiadavkami EP.

Jeho konkrétne výhrady sú:

  • Európsky parlament má podľa výboru neodškriepiteľnú legitimitu pokiaľ koná v rámci Zmlúv. Ale: „Keď sa snaží doplniť svoje kompetencie jednostranne, bez zmeny Zmlúv, EP už nevykonáva úlohy, na ktoré mu dali občania mandát vo voľbách.“
  • Výbor znepokojuje prax prijímania stále väčšej časti legislatívy v prvom čítaní. To znamená, že jej obsah je „preddohodnutý“ v neverejných rokovaniach medzi pár zástupcami EP a Rady. „V prípade zákonov prijatých týmto spôsobom by sa mali občania pýtať, či príspevok Európskeho parlamentu posilnil, alebo znížil demokratickú legitimitu Únie.“
  • Výbor neodporúča Rade pridať sa k rámcovej dohode, pokiaľ nebude mať možnosť ovplyvniť jej obsah. Okrem toho, ak bude výsledná podoba dohody narúšať inštitucionálnu rovnováhu vytvorenú Lisabonskou zmluvou, Rada sa má obrátiť na Súdny dvor.
  • Výbor nesúhlasí so „špeciálnou zodpovednosťou“ EP a Komisie za úspech komunitárnej metódy, ani s nejakým ich spojenectvom. Komunitárna metóda „zahŕňa spojenie národných záujmov a záujmov Spoločenstva“, nevyhnutnou je nezávislosť Komisie od EP, i Rady.
  • Výbor tiež v podstate odmietol žiadosť EP, aby k nemu Komisia pristupovala rovnako, ako k Rade, keďže „parlament a Rada sú si rovné len v otázkach, v ktorých ich Zmluvy explicitne robia rovnými…“.
  • Výbor odmieta obmedzenie monopolu Komisie na legislatívnu iniciatívu Parlamentom (EP chce, aby Komisia vysvetlila každý prípad, keď nenavrhne legislatívu, o ktorú ju europarlament požiada).
  • EP od Komisie žiada, aby sa zaviazala k „skorej spolupráci“ na občianskej iniciatíve. Podľa výboru táto požiadavka nemá ukotvenie v zmluvách a EP má priestor na zapojenie sa až štandardne, v procese prijímania legislatívy navrhnutej na základe požiadavky občanov.
  • EP žiada, aby sa s ním Komisia dohoda na úpravách Dohody o lepšom prijímaní zákonov (podpísanej všetkými troma inštitúciami). Podľa výboru by to znamenalo zničenie nezávislosti a dôveryhodnosti Komisie.
  • EP sa už niekoľko rokov snaží monitorovať implementáciu smerníc EÚ na národnej úrovni. podľa výboru je to nelegitímna snaha, pretože je to úloha Komisie. Súčasne odmieta požiadavku EP, aby boli smernice prenášané do národnej legislatívy do dvoch rokov, keďže každá smernica obsahuje vlastné limity transpozície a procesy ich prijímania sú dané Zmluvami.
  • Požiadavky EP, ktoré posilňujú jeho vplyv na Komisiu (Komisia má požiadať EP o stanovisko ku každej zmene etického kódexu komisárov, rokovacieho poriadku, EP má mať de facto možnosť vysloviť nedôveru individuálnemu komisárovi, povinnosť predsedu Komisie oznamovať zmenu portfólií v jeho tíme a konzultovať s príslušným výborom EP, konzultácie s EP pri výmene komisára) by podľa fínskeho parlamentného výboru vážne narušili inštitucionálnu rovnováhu.
  • Výbor tiež nesúhlasí s tým, aby bola vonkajšia služba EÚ „plne zodpovedná“ Parlamentu, keďže zmluvy mu v oblasti Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky túto pozíciu nedávajú.
  • Problematická je aj požiadavka EP, aby nominanti na výkonných riaditeľov regulačných agentúr EÚ prechádzali híringom v europarlamente. Hoci výbor podporuje „zvýšenú transparentnosť“ a teda aj verejné vypočutia, pripomína, že procedúry menovania definuje nariadenie, na ktorého schvaľovaní sa podieľal aj EP. Preto musí zmena nastať „právne platným spôsobom, zmenou nariadení, a nie diktátom jedinej inštitúcie“.
  • Výbor zamieta požiadavku EP, aby Komisia predstavila kľúčové iniciatívy najprv na plenárnom zasadnutí europarlamentu, až následne verejnosti. „Malo by byť prirodzene zrejmé, že v demokraciách sa dôležité iniciatívy stávajú verejné v momente, keď sa o nich rozhodne.“

Medziinštitucionálna dohoda mala byť schválená v máji, alebo júni 2010. Za podmienok žiadaných Parlamentom k nej Rada pravdepodobne nepristúpi. Ak sa aj Komisia a EP dohodnú bilaterálne, Rada môže začať konanie pred Súdnym dvorom EÚ.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA