Francúzski socialisti vyslali do boja proti Le Penovej krajného ľavičiara

Bývalý premiér Manuel Valls utrpel v prezidentských primárkach zdrvujúcu porážku.

Kandidátom francúzskych socialistov, ktorý má v prezidentských voľbách poraziť pravicu aj krajnú pravicu, je Benoît Hamon.

Po prekvapivom víťazstve v prvom kole, uspel Hamon aj v druhom kole straníckych primárok s pohodlným náskokom. Ľavicový rebel a bývalý minister školstva v nich v nedeľu 29. januára porazil niekdajšieho francúzskeho premiéra Manuela Vallsa v pomere 58:41.

Účasť v oboch kolách síce príliš nenadchla, ale postačila na legitimizovanie celého procesu.

V prieskumoch je na chvoste

Výsledok má ďalekosiahle následky. Prvoradá a zároveň sizyfovská úloha v podobe zjednotenia strany v prezidentskej kampani teraz pripadne Hamonovi.

Najnovšie prieskumy ukazujú, že podpora pre bývalého ministra školstva sa pohybuje v rozmedzí 7 – 9 percent. To ho stavia za kandidáta republikánov Françoisa Fillona, líderku hnutia Národný front Marine Le Penovú, centristu Emmanuela Macrona a oddaného zástupcu radikálnej ľavice Jeana-Luca Mélenchona.

Aby sa vôbec dostal do druhého kola, musel by Hamon predviesť nevídaný politický comeback.

Kontroverzný základný príjem

Ak sa mu to má podariť,  namiesto kontroverzných volebných sľubov musí uprednostniť zjednotenie strany.

Myšlienka univerzálneho základného príjmu, ktorá sa stala Hamonovou vlajkovou loďou v kampani, má každému francúzskemu občanovi staršiemu ako 18 rokov, bez ohľadu na jeho finančnú situáciu garantovať mesačnú mzdu od štátu vo výške 750 eur.

Nápad sa však stretol s ostrou kritikou z úst jeho protikandidátov, Manuela Vallsa a Arnauda Montebourga.

Napriek pochybnostiam sa Hamonov záväzok dôkladného prehodnotenia sociálneho modelu v strane stretol s pochopením. Deje sa tak v čase keď „uberizácia“ pracovného trhu stále viac ohrozuje zamestnanosť.

Kampaň za Hamona? Problém

Za týchto okolností sa príliš nedá očakávať, že priaznivci Manuela Vallsa, či odchádzajúceho francúzskeho prezidenta Françoisa Hollandea odovzdajú svoju podporu straníckemu kandidátovi.

„Toto je ten problém“, odpovedal Valls denníku Le Parisien na otázku, či je pripravený viesť kampaň za univerzálny základný príjem.

Nie je to však jediná téma, ktorá stranu rozdeľuje.

Odkedy Hamon pred dva a pol rokom skončil vo vedení strany, spolu s niekoľkými ďalšími ľavicovými rebelmi ako Montebourg a Aurélie Fillippetti sa stali jednými z najhlasnejších kritikov vlády premiéra Vallsa. Zašli dokonca tak ďaleko, že vlani na jar, počas hlasovania o reformách zákonníka práce, žiadali o vyslovenie nedôvery vláde.

Líder s menšinovou podporou

S blížiacimi sa prezidentskými voľbami vyzerá byť budúcnosť socialistickej strany veľmi neistá.

Hamon by sa mal ako prezidentský kandidát prirodzene uchádzať o pozíciu lídra. So svojou skupinou ľavicových rebelov však reprezentujú približne len tretinu strany.

Väčšina ktorú v prvom kole primárok nazhromaždili Hamon spolu s Montebourgom, je trestom Vallsa za údajné odstrčenie Hollandea mimo súťaž a odrazom popularity, ktorú spomínaní kandidáti majú medzi voličmi ešte viac naľavo, ako sú samotní socialisti.

Obava z corbynizácie strany

Mnoho socialistov sa obáva, že zvolený kandidát zavŕši „corbynizáciu“ strany (pomenovanie podľa predsedu britských labouristov Jeremyho Corbyna), ktorá ich na dlhé obdobie odsúdi do opozície, k vnútrostraníckym súbojom a politickej bezvýznamnosti.

Valls však ešte zďaleka neskončil. Bývalý premiér sa budúci rok znova pokúsi zabojovať o pozíciu lídra v strane a to s výhľadom na prezidentské voľby v roku 2022.

Primárky jasne ukázali ideologickú líniu francúzskych ľavičiarov. Poslúžili prinajmenšom k zviditeľneniu priepasti medzi Vallsovou značkou sociálnej demokracie alebo „realistickej ľavice“ a Hamonovým autentickým ľavicovým socializmom.

Rozpad krehkej rovnováhy

Po piatich rokoch vlády sa krehká politická rovnováha, ktorú vybudoval prezident Hollande, úplne rozpadla.

Vnútrostraníckej rozdiely sú tak hlboké, že dosiahnutie kompromisu sa stáva nemožným dokonca aj v prípade, keď je tu šanca uchádzať sa o post hlavy štátu.

Hollande v úlohe šéfa socialistov dokázal svoju politicky rozmanitú stranu zjednotiť. Práve to ho v roku 2012 vynieslo až do elyzejského paláca.

Tá istá rozmanitosť však znemožnila jeho prezidentovanie a nakoniec ho primäla k vzdaniu sa opätovnej kandidatúry. Hollande je od čias založenia Piatej francúzskej republiky v roku 1958 jediným prezidentom, ktorý sa neuchádza o znovuzvolenie.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA