Grécke referendum EÚ zaskočilo

Grécko usporiada ľudové hlasovanie o návrhu veriteľov. Podľa MMF nebude platné.

Potom, čo  grécka vláda v piatok (26. jún) odmietla dohodu s medzinárodnými veriteľmi ako „nepostačujúcu,“ vyhlásil premiér Alexis Tsipras referendum o prijatí návrhu Európskej centrálnej banky, Medzinárodného menového fondu a krajín eurozóny na riešenie dlhovej krízy krajiny. Konať by sa malo na budúcu nedeľu, 5. júla.

Minister financií Janis Varufakis vzápätí potvrdil, že vláda bude výsledkami referenda viazaná. Na to však potrebuje dohodu o predĺžení záchranného programu, ktorý vyprší 30. júna a to o niekoľko týždňov.

Slovenský minister financií Peter Kažimír označil referendum za vhodný nástroj, ktorý však prichádza príliš neskoro. „Mám pocit, že sa opäť vraciame k politike. Celé štyri mesiace sa sústreďujeme akoby len na to, ako splniť volebné ciele Syrizy," konštatoval Kažimír.

Predseda euroskupiny Jeroen Dijsselbloem vyhlásil, že Gréci si týmto krokom „zatvorili dvere k ďalším vyjednávaniam.“  

Grécku požiadavku ministri financií krajín eurozóny zamietli hneď v prvej časti víkendových rokovaní v Bruseli. „Nevidím žiadny dôvod na predĺženie programu. O poslednom termíne (platnosti programu) vieme už štyri mesiace,“ naznačil holandský štátny tajomník ministerstva financií Eric Wiebes.

Varufakis reagoval odchodom.

Grécky parlament ešte v sobotu jasnou väčšinou prijal rozhodnutie usporiadať referendum. Štátny minister Nikos Pappas vyjadril presvedčenie o tom, že Gréci v ľudovom hlasovaní odmietnu dohodu navrhovanú veriteľmi. Rovnaký postoj majú aj pravicová strana ANEL, vládnuca strana Syriza či minister rozvoja Panajiotis Lafazanis.

Podľa sobotného prieskumu Kappa Research až 47 percent Grékov by hlasovalo za dohodu s medzinárodnými veriteľmi, 33 percent by bolo proti a 18,4 percent sa ešte nerozhodlo.

Šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardeová upozornila, že grécke referendum nebude platné.  Problémom je, že referendum naplánované na 5. júla sa bude týkať podmienok záchranného programu pre Grécko, ktorý už v danom období nebude platiť, keďže vyprší 30. júna.

Návrh eurozóny zverejnený

Potom, čo grécky premiér Alexis Tsipras inštruoval svojich voličov, aby v referende hlasovali proti návrhu veriteľov, európska exekutíva a medzinárodní veritelia sa rozhodli zverejniť posledný návrh dohody.

„V záujme transparentnosti a pre informáciu gréckeho ľudu, Európska komisia zverejňuje najnovšie návrhy,“ vyhlásili predstavitelia Komisie s tým, že ide o zmluvu konzultovanú s ECB, MMF a s prihliadnutím na návrhy gréckej vlády z posledných troch týždňov.

Grécko zavádza kontrolu kapitálu

Grécke banky podobne ako grécka burza ostanú zatvorené celý týždeň. V rámci kontroly kapitálu vláda zaviedla 60-eurový denný limit na výber hotovosti z bankomatov, ktoré opätovne otvoria až v utorok. Zakázané sú aj zahraničné transakcie, okrem „dôležitých odsúhlasených komerčných prevodov.“

Európska centrálna banka (ECB) včera vyvrátila fámy, že zastavuje program núdzového financovania gréckych bánk (ELA), ktorý má pomôcť finančným domom ohrozeným rýchlym odlevom vkladov. Rozsah financovania zostane na doterajšej úrovni  89 miliárd eur. Podľa prezidenta ECB Maria Draghiho je však ECB pripravená svoje rozhodnutie neskôr opäť prehodnotiť.

Kontrola kapitálu neznamená nevyhnutne koniec Grécka v eurozóne. Napríklad cyperská vláda zaviedla podobné opatrenia počas krízy v roku 2013, pričom sa jej podarilo reformovať svoj finančný systém bez toho, aby museli opustiť spoločný menový blok.

Dôsledky pre Slovensko

Premiér Robert Fico tvrdí, že slovenské hospodárstvo nebude Grexitom životne ohrozené. „Bezprostredný priamy, nejaký viditeľne negatívny dopad by odchod Grécka z eurozóny nemal byť na stole," naznačil  v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy.

V prípade vystúpenia Grécka z eurozóny bude podľa neho treba riešiť iba to, ako sa SR postaví ku garanciám voči Grécku, ktoré by trvali desať, respektíve 20 rokov

Podľa odborníka na európske vzťahy Vladimíra Bilčíka je možné, že referendum ani nebude a Grécko odíde z eurozóny aj bez neho. „Ak by však aj bolo úspešné, s veľkou pravdepodobnosťou povedie k pádu vlády a spôsobí v gréckej politike ešte väčší chaos," podotkol.

Eurozóna je však podľa neho na takýto vývoj pripravená podstatne lepšie ako pred niekoľkými rokmi. „Slovensko vďaka absencii úzkych bankových a investičných väzieb na Grécko nečelí žiadnej zásadnej hrozbe. Domino efekt je nepravdepodobný a aj otázka záruk bude vecou ďalších vyjednávaní,“ vysvetlil.

Ekonomický komentátor Robert Peston sa však domnieva, že grécka kríza môže v najbližších týždňoch a mesiacoch spôsobiť odliv kapitálu z krajín eurozóny so „slabšími“ ekonomikami, ako je napríklad Portugalsko, ŠpanielskoTaliansko.

EurActiv/TASR

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA