Filozof Habermas: Dohoda s Gréckom je toxická

Jeden z najvplyvnejších filozofov a intelektuálov v oblasti európskej integrácie v rozhovore pre britský Guardian kritizuje riešenie gréckej krízy.

Nemecký emeritný profesor filozofie Jürgen Habermas kritzuje výsledok summitu lídrov eurozóny aj spôsob, akým sa dosiahol.

Aj keby sme si mysleli, že požiadavky, ktoré sa Grécku sformulovali idú v princípe dobrým smerom, nemožno čakať, že ich vykoná vláda, ktorá v ne neverí, povedal v rozhovore pre britský denník.

Z obsahového hľadiska ich nazýva ich „toxickým“ mixom, ktoré z ekonomického hľadiska nedávajú zmysel lebo miešajú potrebné štrukturálne reformy s neoliberálnymi pokynmi, ktoré zabijú akýchkoľvek ďalší rast.

Pokiaľ ide o spôsob, tvrdí, že EÚ de facto dostala Grécko do pozície protektorátu, čo ide proti demokratickým princípom, na ktorých je postavená Európska únia.

Vynútený súhlas s "ekonomicky nezmyselným a prevažne symbolickým" privatizačným fondom nie je podľa Habermasa nič iné ako trest pre ľavicovú vládu.

Na druhej strane, nemecká vláda podľa neho po prvýkrát otvorene manifestovala svoju dominantnú pozíciu v Európe. Zahráva sa podľa neho s politickým kapitálom, ktoré “lepšie” Nemecko získalo za posledného polstoročia. Ako vysvetľuje, pod „lepším" myslí Nemecko charakterizované väčšou politickou citlivosťou a post-národnou mentalitou.

Dôsledky pre budúcnosť

Na margo EÚ a eurozóny hovorí, že žiadne politické spoločenstvo dlhodobo nevydrží v podmienkach bez spoločnej hospodárskej a finančnej politiky a pri zachovaní národných politík „pseudo-suverénnych štátov“. Ich produktivita sa bude totiž naďalej od seba vzďaľovať.

Vyhliadky nie sú veľmi dobré, lebo skutočne konať môže len Európska rada združujúca hlavy štátov a vlád členských krajín. Tá ale konať nebude, kedže jej členovia zohľadňujú len svojich voličov v národných štátoch.

Guardian ho konfrontuje s kritikou prominentného nemeckého ekonóma Wolfganga Steecka, ktorý trvdí, že „habermasovský ideál Európy“ bude znamenať koniec demokracie, nie je záchranu.

Habermans súhlasí, že počas krízy robili  najzásadnejšie rozhodnutia Európska komisia, Európska rada a ECB, teda inštitúcie bez demokratickej bázy. Tento technokratický spôsob riadenia je ale podľa neho výsledkom “neoliberálneho vzorca politík deregulácie trhu“. Rovnováha medzi trhom a politikou sa narušila a to v neprospech sociálneho štátu.

Ako riešenie ale na rozdiel od Steecka nevidí návrat k národným štátom. Eurozóna môže konať len na nadnárodnej úrovni. „Nemôžeme ďalej dovoliť ignorovať limity v súčasnosti používanej metódy medzivládneho kompromisu.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA