Harmonizácia trestného práva: pomalé kroky vpred

Výbory EP rokujú o legislatíve, ktorá má zabrániť zobrazovaniu sexuálnych aktivít s osobami mladšími ako 18 rokov. V pozadí stoja otázky – aké obmedzenia slobody internetu sú ešte prístupné? Je možné harmonizovať trestné sadzby?

Cieľom smernice o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorú navrhla Komisia, je okrem iného potláčať zobrazovanie sexuálnych aktivít s osobami mladšími ako 18 rokov.

Návrh vychádza z predpokladu, že v dôsledku rozvoja komunikačných prostriedkov, predovšetkým internetu, už súčasné právne predpisy nestačia. Členské štáty pristupujú k trestaniu týchto činov rôzne prísne, a boj proti detskej pornografii na internete, ktorý nepozná štátne hranice, vyžaduje nové prístupy.

O návrhu v súčasnosti rokujú výbory EP. Diskusia sa vedie najmä okolo dvoch kontroverzných bodov – blokovania internetových stánok a stanoveniu minimálnych trestov.

Blokovanie internetu

V záujme účinnejšieho potláčania šírenia detskej pornografie Komisia navrhuje zavedenie blokovania internetových stránok. Ak by sa takýto obsah nachádzal v nečlenskej krajine, a nebolo by možné zaistiť jeho vymazanie, členské krajiny EÚ by prístup na ňu zablokovali pomocou filtrov.

Podľa kritikov však ťažkosti s odstránením obsahu nie sú dostatočným argumentom na zavedenie cenzúry internetu. Používanie filtrov problém neodstráni, pretože blokovanie sa dá obísť, a znamená neprijateľné obmedzovanie slobody informácií a komunikácie. Únia by sa mala namiesto toho snažiť využívať existujúce siete a zefektívňovať ich fungovanie na to, aby problém skutočne riešila – teda zabezpečila vymazanie obsahu.

Harmonizácia trestného práva

Druhým kontroverzným návrhom je zavedenie minimálnej hranice trestov – od jedného po desať rokov pre hornú hranicu trestnej sadzby, podľa závažnosti činu. Cieľom Komisie bolo zvýšiť koherentnosť právnych systémov členských krajín. Kritici však tvrdia, že takáto úprava znamená v podstate harmonizáciu v oblasti trestného práva a preto žiadajú, aby mohli štáty vymeriavať tresty podľa vlastných systémov.

V ďalšej časti navrhuje Brusel zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb. Tento koncept je však pre trestnoprávne systémy väčšiny členských krajín cudzí, preto by mal byť podľa kritikov zamietnutý.

Ďalším „harmonizujúcim“ opatrením je taxatívne vymedzenie nástrojov, ktoré môžu orgány členských krajín používať pri stíhaní: operácie s použitím agenta v utajení, odpočúvanie, utajené sledovanie, vrátane elektronického sledovania, monitorovanie bankových účtov a iné finančné vyšetrovanie. Kritici však upozorňujú, že tieto nástroje sú v mnohých členských krajinách sporné, a ich využívanie bolo sčasti vyhlásené za protiústavné, kvôli závažnému porušovaniu základných práv.

Pomer síl

Európsky parlament nie je v názore na návrh jednotný. Správa spravodajkyne Výboru pre kultúru a médiá Petry Kammerevert (S&D, Nemecko) požaduje vypustenie sporných častí. Gestorským je však Výbor EP pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, a v ňom sa návrh môže oprieť o podporu stredo-pravých a konzervatívnych poslancov.

Ak by bola smernica schválená v navrhovanom, členské krajiny by ju museli preniesť do národného práva. Keďže ide o smernicu, nie nariadenie, mali by určitý priestor pre jej prispôsobenie národnej legislatíve. Napriek tomu by to bol krok k väčšej harmonizácii v trestnoprávnej oblasti.

Podobným smerom – napr. stanovením minimálnych sadzieb – ide aj ďalší legislatívny návrh. Ide o smernicu o prevencii a boju proti pašovaniu ľudských bytostí a ochrane obetí. Spravodajkyňami k nemu sú poslankyne Edit Bauer (Slovensko, EPP) a Anna Hedh (Švédsko, S&D).

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA